Udalosť týždňa
Bolsonaro a Netanjahu.
Brazília a Izrael iste nie sú dve najväčšie svetové mocnosti. Sú však dosť významné, aby pád najhoršieho latinskoamerického populistu – polemika, že ešte horší je Maduro z Venezuely, je legitímna –, ako aj (veľmi pravdepodobný) návrat k moci už i tak najdlhšie slúžiaceho izraelského premiéra sľubovali dlhý geopolitický presah.
Odchod Bolsonara je citeľným úderom na plexus solaris antisystémovej (trumpovsko-orbánovsko-putinovskej) pravice, a to je určite plus a dobre. Ešte aj napriek tejto malichernosti: všetci tí, napríklad aj na Slovensku, ktorí oslavujú víťazstvo (radikálneho ľavičiara bez ekonomického programu) Lulu da Silvu, nemôžu mať nič ani proti prípadnému návratu Fica.
Nebudú uveriteľní, keďže tých tridsať miliárd, ktoré – podľa Matoviča – rozkradol Smer v SR, je doslova kvapkou v mori v porovnaní s korupčnými kauzami a „výnosmi“, za ktoré si Lula niečo odsedel vo väzení.
Pre zmenu Netanjahu, ktorý, čo sa týka korupcie, tiež nie je zďaleka v poriadku, by zle pootočil kolesami geopolitiky, keby z titulu svojich (kedysi?) nadštandardných vzťahov s Putinom prikročil k prehodnocovaniu spravodajskej pomoci, ktorú Ukrajine začali konečne poskytovať izraelské tajné služby.
Udalosť SR
Župno-komunálne voľby.
Nič politicky podstatné sa nestalo, teda aspoň na prvý a druhý pohľad. Spojenie dvoch hlasovaní „druhého rádu“ naplnilo konštitučný zámer, ktorým bolo, aby županov a poslancov VÚC legitimizovala aspoň minimálne prijateľná účasť voličov.
