Je toho toľko, že človek si ani nevie vybrať.
Robert Fico podporuje v Sliači referendum o veci, ktorá nie je a nikto ju ani neplánuje, a organizuje referendum o tom, či môže byť referendum. Chýba už len referendum o tom, či vôbec ľudia chcú referendum o tom, či môže byť referendum.
Národnú radu dokáže vypojiť jeden zapojený kábel a nasledujú dlhé prázdniny - ako radi zdôrazňujú koaliční poslanci, uprostred krízy, keď treba pomáhať ľuďom! A Boris Kollár sa poberie do Dubaja a Igor Matovič mlčí, lebo Kollár nie je Sulík.
No a okrem toho vyvážame do Ruska súčiastky, z ktorých sa potom vyrábajú zbrane a tými potom na Ukrajine vraždia ľudí a môže za to buď colná správa, alebo ministerstvo financií, alebo ministerstvo hospodárstva. My však aj tak vieme, že za to ako vždy nemôže nikto, lebo sa nič nestalo, a ak sa stalo, tak táto vláda chyby nerobí. A ak robí, tak chcete návrat mafie.
Toto všetko sa stalo za jediný týždeň a na každú túto tému by sa dalo napísať dôstojné pojednanie o tom, či sme sa už naozaj úplne zbláznili, alebo áno (bé je správne).
Potom však trnavský arcibiskup Orosch rozpošle obežník, v ktorom si kladie otázku, či nevinné obete teroristického útoku boli naozaj nevinnými obeťami.
No a v porovnaní s tým bledne úplne všetko, lebo zrazu sme pri úplne základnej otázke obyčajnej ľudskosti.
Test Oroschom
Arcibiskup Orosch si kladie otázku, či nevinné obete naozaj boli nevinné, lebo v podniku sa nikdy nekonali protidrogové razie. A podsúva, že sa nekonali preto, lebo ak by k nim došlo, mohlo by to byť považované za homofóbne konanie.
