Zahraničná politika a osobitne postoje k ruskej invázii na Ukrajinu sú asi jediná oblasť, kde činnosti vlády prakticky nemáme čo vyčítať. Aj preto je také mrzuté, že umožnila, aby sa práve cez Slovensko do Ruska prevážali tovary „dvojakého použitia“, teda schopné poslúžiť vraždeniu ukrajinských občanov.
Žiadalo by sa ukazovať prstom – či už na finančnú správu (čo je zodpovednosť ministra financií), prípadne na civilnú a vojenskú tajnú službu (teda predsedu vlády a ministra obrany), alternatívne je možné vysvetlenie, že Richard Sulík nenakúpil zoznam embargovaných tovarov.

Problém je, že zatiaľ poriadne nevieme, kde sa čo pokazilo, takže nezostáva než výnimočne súhlasiť s Eduardom Hegerom, že najprv majú vec poriadne prešetriť. Je to nuda, ale niekedy môžeme byť aj zdržanliví. Ale zasa nie vo všetkom.