Vo všeobecnosti je chvályhodné, ak inštitúcie dbajú na zákony, a nie na tlak ulice. Veď ako by to bolo, keby taká spravodlivosť fungovala podľa počtu páčikov na sieti.
Aj generálny prokurátor Maroš Žilinka sa rád prezentuje ako úradník sklonený pred zákonmi a hrdinsky odolávajúci pištiacim médiám.

Tie ho raz ženú riešiť uneseného vietnamského funkcionára, potom sa pýtajú, či by sa nemal zaujímať o roztlieskavačov kremeľskej propagandy, a všelijako inak mu organizujú robotu.
On sa však nedá, stojí vo vetre a pľušti, keď treba, dokonca pred ich lačnými mikrofónmi aj pobehne do bezpečia pracovne, kde len v spoločnosti tučných zákonníkov napíše status.
Generálny prokurátor sa v ňom najnovšie pýta, či sa v pôsobnosti ministerstva vnútra čosi trestuhodné nedeje v súvislosti s migráciou. Dalo by sa to preložiť aj šťavnatejšie, trebárs takto: A nekoná sa u Mikulca prevádzačstvo?