Autor je teológ a publicista, člen predsedníctva Progresívneho Slovenska
Nedávne vyjadrenia arcibiskupa Oroscha, ktoré pobúrili verejnosť, okrem iného viedli k otvoreniu otázky usporiadania vzťahu medzi štátom a cirkvou.
Prípad ukázal, že predstaviteľ inštitúcie, ktorá je nemalou mierou financovaná z verejných zdrojov, v internej komunikácii určenej svojim podriadeným šíri konšpirácie a dopúšťa sa neprijateľných urážok na adresu LGBTI+ ľudí.
Mimochodom, hoci sa arcibiskup verejne ospravedlnil a prisľúbil, že svoje vyjadrenia preformuluje, verejnosti ani po dvoch dňoch od ospravedlnenia novú formuláciu nepredložil.
Namiesto odluky sa štát s cirkvami zbližuje
V reakciách na uniknutý obežník celkom prirodzene zaznieva aj požiadavka na okamžitú odluku cirkvi a štátu.
V užšom zmysle pri tejto požiadavke ide o zrušenie štátneho príspevku, na ktorý majú nárok registrované cirkvi a náboženské spoločnosti. V širšom zmysle ide o nové usporiadanie vzťahu štátu a cirkví, ktoré sa po období perzekúcie cirkví medzi rokmi 1945 – 1989 preklopilo do významného posilnenia postavenia cirkví vo vzťahu k štátu po roku 1989.
Pôvodný význam konceptu odluky cirkvi od štátu, teda zrušenie ústavných a právnych ustanovení priznávajúcich určitej cirkvi status štátneho náboženstva, v našich podmienkach nepripadá do úvahy, keďže k tomu došlo ešte za vlády Márie Terézie.
Preto v súčasnej diskusii ani nemožno operovať argumentom, že odluka už prebehla zrušením štátneho dozoru nad cirkvami, ani argumentom, že odluku na Slovensku už máme, lebo tu neexistuje žiadna štátna cirkev.
Hoci po právnej stránke v oboch týchto aspektoch máme cirkev oddelenú od štátu, v praxi sme svedkami rastúceho vplyvu náboženských konceptov na formovanie spoločnosti a na politiky štátu. Ako nedávny prípad arcibiskupa Oroscha, ale aj nábožensky odôvodnené legislatívne snahy smerujúce k obmedzeniu reprodukčných práv alebo práv LGBTI+ ľudí ukazujú, nie vždy ide o vplyv posilňujúci súdržnosť spoločnosti.
Otázka štátneho príspevku pre cirkvi je v celej diskusii verejnosťou najviac vnímanou, ale v širších súvislostiach predsa len vedľajšou otázkou.
