Autor je politológ a arabista, spolupracuje s Ústavom orientalistiky SAV
Výsledky izraelských parlamentných volieb z 1. novembra potvrdili trend, ktorý sa ako mor šíri v demokratických krajinách – čoraz viac voličov a moci získavajú krajne pravicoví populisti a nacionalisti.
Pod populistickú alebo extrémnu pravicu, neraz označovanú aj ako fašistickú, spadá široká škála politických strán, organizácií a sociálnych hnutí založených na národnom alebo náboženskom fanatizme. Spája ich odpor až nepriateľstvo k slobode, demokracii a ľudským právam v spojení so xenofóbiou, homofóbiou a diskrimináciou rôznych menšín.
Do tejto klasifikácie patria napríklad americkí neokonzervatívci okolo Donalda Trumpa, Švédski demokrati, Národný front vo Francúzsku, Bratia Talianska premiérky Giorgie Meloniovej či Fidesz Viktora Orbána v Maďarsku.
Cesta extrémistov k moci
Tieto sily zväčša mobilizujú stúpencov podnecovaním negatívnych nálad proti cudzincom, prisťahovalcom či menšinám, pričom ich vykresľujú ako príčinu zlej ekonomickej situácie väčšinovej populácie. V Izraeli je to navyše neustále zdôrazňovanie nadradenosti židovskej entity a zároveň šírenie strachu z ohrozenia Arabmi.
Najviac hlasov voličov pre blok Likud, ktorý vedie z korupcie obvinený viacnásobný premiér Benjamin Netanjahu, dokazuje, že populistom sa darí aj v Izraeli. Najväčšou katastrofou a hrozbou pre izraelskú demokraciu je však nábožensko-nacionalistický blok Náboženskí sionisti Becalela Smotriča, ktorý skončil so ziskom štrnástich poslaneckých kresiel na treťom mieste, pričom v predchádzajúcich voľbách v roku 2021 ich získal len šesť.
V izraelskom parlamente (Knesete) tak budú mať skutoční radikálni židovskí nacionalisti mocné zastúpenie. Súčasťou tohto bloku je totiž aj krajne pravicová strana Židovská sila Itamara Ben-Gvira, ktorá sa netají tým, že je ideologickým nasledovníkom učenia radikálneho rabína Meira Kahaneho a jeho hnutia Kach (Takto), ktoré v roku 1994 v Izraeli oficiálne zakázali. Zároveň bolo zaradené na americký a európsky zoznam teroristických organizácií.
Ben-Gvir a Smotrič sú si vedomí, že sa stali jazýčkom na váhach, a už teraz sa uchádzajú o významné, najmä silové posty v novej koaličnej vláde. Podporu im vyjadrujú aj menšie náboženské a pravicové strany, ktoré sa tiež dostali do parlamentu.
Zabudnite na mier
Po týchto voľbách sú už teraz zrejmé tri smutné veci. Prvou je, že voľby definitívne rozdelili izraelskú spoločnosť na dva tábory – radikálnych nábožensko-nacionalistických Židov (extrémistov) a tých ostatných.
Extrémistov najvýraznejšie reprezentujú práve Ben-Gvir a Smotrič. Otvorene rasisticky útočia na izraelských Arabov, ktorých nepovažujú za skutočných občanov Izraela, a navrhujú im odoberať občianstvo, ak nebudú k Izraelu „dostatočne lojálni“.
Okrem Arabov sú nepriateľskí aj voči židovským spoluobčanom, ktorí hlasovali za liberálne či ľavicové strany a veria, že Izrael je demokratický štát patriaci všetkým občanom, teda Židom aj Arabom.
