SME

Keď Indovia otvorenosťou zachraňovali slovenskú faru

Väčšia otvorenosť cirkev v konečnom dôsledku neoslabuje.

Výber šéfredaktorky - Beata BalogováVýber šéfredaktorky - Beata Balogová (Zdroj: SME.sk / Hejty)

Milé čitateľky, milí čitatelia,

pred pätnástimi rokmi som navštívila rímskokatolícku farnosť na Greenpointe, ktorú v roku 1902 založili slovenskí imigranti z Rakúsko-Uhorska. V tom čase v neogotickej budove s dreveným stropom, farebnými vitrážami a slovenskými nápismi slúžil omše otec José Panthaplamthottiyil a jeho kaplán Walter Thelapily, obaja z Indie.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aj keď ich znalosť slovenčiny bola limitovaná na pár slov z nápisu nad oltárom, Kostol Svätej rodiny naďalej nazývali slovenskou farou.

V tom čase žilo približne 200 starnúcich imigrantov v okolí Greenpointu. Spočiatku starší veriaci mali ťažkosti prijať Indov z karmelitánskeho rádu v Kérale, centra indického katolicizmu. Nerozumeli ich výslovnosti, boli pre nich príliš hluční, prekypovali aktivitou, na omšiach tancovali, chodili v uličke hore-dole, boli akosi príliš osobní. Po omši pozývali všetkých na faru, aby spoločne ochutnali koláče, ktoré im nosili staršie ženy. Navyše, začali pozývať na faru aj Írov alebo Číňanov.

SkryťVypnúť reklamu

Najstarší Slováci mali pocit, že ich slovenská fara sa mení na nepoznanie. Opatrne opisovali, čo im vlastne prekáža, ale nakoniec priznali, že kázaniam v slovenčine by už ani nerozumeli.

Michal, vtedy osemdesiatsedemročný Slovák, neprestal chodiť na omše. Vedel, že na fare sa po jeho smrti postarajú o jeho postihnutú dcéru. A to bolo pre neho to najpodstatnejšie.

Rehoľa z Kéraly posielala indických kňazov aj do iných miest v Amerike. Najťažšie sa im vstupovalo do slovenských a poľských komunít. Tie občas otvorene protestovali proti karmelitánom.

Panthaplamthottiyil sa snažil pochopiť, skade prichádzali, aké mali tradície a predsudky. „Aj keď neviete ich potreby uspokojiť na sto percent, neprestávate sa snažiť a oni to po čase ocenia,“ hovoril.

SkryťVypnúť reklamu

V tom čase som študovala v New Yorku žurnalistiku a pre tento príbeh som mesiace chodila na faru. Veľa som v tom čase hovorila s teológmi o téme nedostatku katolíckych kňazov nielen v Amerike, ale aj vo viacerých európskych krajinách. Mnohí hovorili o potrebe „univerzálnej katolíckej cirkvi“, ktorá je oslobodená od národného nacionalizmu a lokálnych záujmov jednotlivcov, lebo to cirkev postupne pochováva a oberá ju o pôvodné poslania.

Minulý týždeň som si spomenula na tento príbeh, ktorý pre mňa ukazuje, že väčšia otvorenosť cirkev v konečnom dôsledku neoslabuje. Samozrejme, existujú veci, ktoré nie sú otázkou uzavretosti alebo otvorenosti a nemali by byť tolerované v žiadnej cirkvi. Napríklad obežník, ktorý napísal trnavský arcibiskup Ján Orosch po vražde dvoch LGBTI+ ľudí na Zámockej ulici. V ktorom akože prísne interne ponúkol alternatívne interpretácie viny a neviny s tým, že obete nemuseli byť nevinné. Po búrlivých reakciách sa Orosch ospravedlnil.

SkryťVypnúť reklamu

Treba sa, samozrejme, poďakovať farárovi, ktorý obežník preposlal médiám, lebo bez takého „whistleblowera“ by sa „prísne interne“ naďalej naznačovala vina obetí len preto, aby sa chránili nejaké hrdzavé brány, za ktorými sa ľudia ako Orosch cítia v bezpečí.

Kto je vlastne Orosch?

Kedysi ako obyčajný farár zakladal hudobné skupiny a ľudia, ktorí ho v tom čase poznali, povedali, že bol láskavý a skromný. Vedel osloviť mladých ľudí, a to v čase, keď sa to nedalo robiť úplne beztrestne. Kolega Ján Krempaský pripravil pre čitateľov SME profil Oroscha, ktorý dnes patrí ku kňazom, ktorí kritizujú „veľké otvorenia sa cirkvi svetu“.

„Vďaka tradicionalistom sa dostal Orosch podľa jeho blízkeho spolupracovníka pod vplyv kritikov pápeža Františka. Viacerých z nich prijal v posledných rokoch na území svojej arcidiecézy. Ich spoločným znakom je, že kritizujú Františka za jeho otvorenosť svetu,“ píše Krempaský.

SkryťVypnúť reklamu

Niektorí jeho bývalí spolupracovníci však vidia za poslednými vyjadreniami Oroscha okrem týchto vplyvov aj to, že nie je práve rozhľadeným profesorom teológie a v úrade trnavskej arcidiecézy nemá nikoho, kto by mu oponoval.

Čítajte: Komunisti ho chceli zbaviť úradu, teraz brojí proti LGBT+. Kto je arcibiskup Orosch?

Presná paralela

Publicista Samo Marec je vo svojom poslednom komentári optimistickejší, než zvyčajne býva. Píše, že aj pre výroky Oroscha si aj ďalší ľudia kladú otázku, že ako LGBTI+ vnímajú, a zisťujú, že úplne bez problémov.

„Orosch žije v smutnom svete; radosti, svetla a kresťanskej lásky je v ňom len málo. S tým sa už asi nedá robiť nič, ale môžeme sa mu poďakovať aspoň za to, že stále ďalších ľudí vedie k skutočným kresťanským hodnotám: k pochopeniu, prijatiu a láske k blížnemu,“ píše Marec.

SkryťVypnúť reklamu

Na pochopenie absurdnosti Oroschovho výroku núka aj paralelu: „Arcibiskupovi Oroschovi nič zlé neprajeme, ale predstavme si, že by sa niečo zlé stalo jemu. Nemusí to byť ani vražda z nenávisti ako v prípade obetí z Teplárne, stačí obyčajné zranenie. No a my by sme sa po ňom opýtali, či Orosch skutočne je nevinnou obeťou, keď sa na Trnavskej arcidiecéze nekonali razie so zameraním na detskú pornografiu. A ešte by sme aj podotkli, že veľmi dobre vieme, prečo sa nekonali.“

Čítajte: Poďakujme sa arcibiskupovi Oroschovi

Keď dráčik chrlí konšpirácie

Máloktorý rodič malých detí sa vyhne Dráčiku. Pamätám si, ako sa vždy rozjasnila tvár mojej netere, keď v diaľke uvidela logo oranžového tvora so zeleným pancierom. „Nemusíme nič kúpiť, len sa pozrime dovnútra,“ vyjednávala s mamou.

SkryťVypnúť reklamu

Obchodníci, ktorí oslovujú najzraniteľnejšiu skupinu, by mali byť zvlášť citliví a úplne správne sa na nich kladú oveľa vyššie etické a morálne nároky.

Príspevky, ktoré sa objavujú na webe hračkárstiev Dráčik a ktoré zjavne píše majiteľ tejto siete, ich očividne nespĺňajú. Autor v postoch konšpiruje o korone a vysmieva sa tým, ktorí podporujú práva LGBTI+. Mnohí na tieto statusy reagovali výzvou na bojkot predajcu hračiek.

Kolega z Indexu Jozef Ryník sa pozrel na to, či môže taký bojkot Dráčiku ublížiť a čo na to hovoria jeho obchodní partneri.

Čítajte: Dráčik narazil a čelí bojkotu. Poškodzuje aj partnerov, tvrdí expert

Ako rozlišovať, čo je hrozba a čo sú len reči?

Málokedy prejde deň bez toho, aby novinár nedostal e-mail alebo odkaz, v ktorom niekto na neho reaguje negatívne, v horšom prípade mu nadáva. Aj my sa učíme rozlišovať, koľko máme absorbovať v rámci našej profesie a kde je tá hranica, pri ktorej si už musíme povedať: toto nie.

SkryťVypnúť reklamu

Pri príležitosti medzinárodného dňa na ukončenie beztrestnosti za zločiny proti novinárom sme sa s kolegami Petrom Bárdym, šéfredaktorom Aktualít, Matúšom Kostolným, šéfredaktorom Denníka N, a Lukášom Dikom, šéfom Investigatívneho centra Jána Kuciaka, rozprávali o tom, ako riešime rôzne verbálne útoky proti našim kolegom. Diskusiu moderovala Zuzana Kovačič Hanzelová.

Samozrejme, v tom, ako rozlišovať, ktorý hejt je nebezpečný, by mala byť nápomocná aj polícia. Tá často nemá kapacity alebo ani potrebné skúsenosti, aby všetky tieto prípady riešila efektívne.

Pozerajte: Diskusia šéfredaktorov: Novinári nesmú byť terče politikov

Ťažko sa vám vstáva a jete veľa čokolády?

Ak máte posledné týždne neustále pocity letargie alebo až zúfalstva, ťažko sa vám vstáva a aj cez deň by ste najradšej spali, nemusí to byť len bežná únava z práce. Môžete trpieť sezónnou depresiou, alebo ako to presnejšie nazvala v svojom texte kolegyňa Denisa Koleničová -,sezónnou afektívnou poruchou'.

SkryťVypnúť reklamu

Dá sa s tým niečo vôbec robiť, alebo to človek musí len nejako pretrpieť? Vedci napríklad odporúčajú vniesť do svojich dní viac humoru. Čo, samozrejme, vzhľadom na spoločenský a politický vývoj na Slovensku môže byť aj pomerne trpké.

Čítajte: Trpíte sezónnou depresiou? Pomôcť vám môžu prechádzky aj pletenie

Ďakujem, že nás čítate.

Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 28 117
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 474
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 919
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 296
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 156
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 863
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 726
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (29.3. - 4.4.1924)
  2. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  3. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  4. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  5. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  6. Martin Borecky: Rakovina
  7. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  8. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 114
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 648
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 774
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 456
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 368
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 272
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  7. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu