Prípad bratislavského stalkera je pre políciu zase raz jedným „nevieme, nemáme, nedá sa, nezáujem“, pričom dôraz možno položiť na posledné slovo.

Nedá sa rozumieť, prečo je také náročné vidieť v konaní dotyčného podozrenie na nebezpečné prenasledovanie, keďže v danom paragrafe sa uvádza: „Kto iného dlhodobo prenasleduje takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu jeho života, tým, že... b) vyhľadáva jeho osobnú blízkosť alebo ho sleduje...“
Stačí si pozrieť rozsudky, kde každý môže vidieť, že za takéto konanie normálne padajú tresty.