Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Asi takmer každý zaregistroval, že minulý týždeň sa v Egypte konala medzinárodná konferencia OSN o zmene klímy, na ktorej sa zúčastnilo mnoho svetových lídrov.
Situácia je bezpochyby vážna a vyžaduje si globálnu akciu. Medzi expertmi, ktorí rokovania, ale aj samotnú tému globálneho otepľovania komentovali a analyzovali, prevládali negatívne hodnotenia.
Ich spoločným menovateľom bolo, že súčasná globálna multikríza (geopolitická, energetická, potravinová, ekonomická, inflačná) sa prejaví v neplnení záväzkov z predchádzajúcich klimatických summitov, ktoré už aj pred dnešnou multikrízou neboli dostatočne ambiciózne a mnohí dôležití aktéri ich ani nenapĺňali.
Pritom spoločným menovateľom takmer všetkých spomínaných kríz je do značnej miery ruská vojna proti Ukrajine. Rusko nesie nielen plnú zodpovednosť za vojnu, ale aj vysokú mieru zodpovednosti za (globálne) vyššie ceny energií a potravín, vyššiu infláciu, nižší ekonomický rast, ohrozenie plnenia globálnych klimatických cieľov.
Zároveň však platí, že ruská vojna, ktorá chcela zničiť Ukrajinu (ale s veľkou pravdepodobnosťou zničí Rusko), môže mať napokon nielen katarzný účinok na zjednotenie a skutočné zreformovanie Ukrajiny, ale aj na prebudenie západného sveta a v konečnom dôsledku na lepšie a rýchlejšie (nie pomalšie) prijímanie opatrení, ktoré odvrátia klimatickú apokalypsu. Teda presný opak toho, čo dnes tvrdí väčšina expertov.
Nádej môže vzísť z vojny
Jeden z tých, ktorý práve vo vojne Ruska proti Ukrajine vidí v tomto zmysle šancu, je Fatih Birol, výkonný riaditeľ Medzinárodnej energetickej agentúry. V článku v najnovšom vydaní týždenníka The Economist píše, že vojna Ruska proti Ukrajine mení situáciu na energetickom trhu krátkodobo negatívne, ale z dlhodobého pohľadu môže mať táto udalosť pozitívne energetické aj ekologické dôsledky. Tento názor opiera o dáta a analýzy inštitúcie, ktorú riadi.
Spomenul som si pri tejto príležitosti na analogickú situáciu spred pol storočia.
Práve vtedy, v roku 1972, vydalo neformálne združenie svetových vedcov, známe pod menom Rímsky klub, svoju správu Hranice rastu. Vzbudila celosvetovú pozornosť, pretože tvrdila, že ak budú pokračovať vtedajšie tendencie znečisťovania životného prostredia, industrializácie a vyčerpávania prírodných zdrojov a surovín, tak život na Zemi do sto rokov zanikne. Vo viacerých ohľadoch a regiónoch mal byť život nemožný už okolo rokov 2010 až 2020.
Hlavným problémom správy bol fakt, že bola založená na extrapolácii, teda na predĺžení vtedy platných trendov do budúcnosti. Podcenila najmä technologický pokrok, ktorý prináša kvalitatívne zmeny. Asi najväčším impulzom na urýchlenie týchto technologických zmien sa pred takmer päťdesiatimi rokmi stala, a teraz pozor, vojna a ňou vyvolané zvýšenie cien.
