Autor je teológ a farár, pôsobí v ČR
S príchodom dlhých nocí a krátkych dní na mňa sadá akási zlá nálada. Na bicykel je zima, na bežky teplo, na behanie blato. Sú však inverzie, to sa zas musí nechať, ešte tak mať schopnosť lepšej organizácie času a dostať sa na hory.
To by sa hodilo, ale nedarí sa. Do toho som ešte v uplynulom týždni pochovával dobrú kamarátku, ktorá zomrela pár hodín po pôrode svojho prvého dieťaťa.
Dúfam, že vy, milí čitatelia, sa máte aspoň trocha lepšie. Ak by som však mal povedať, čo ma v takýchto dňoch drží nad vodou, boli by to jednoznačne dobré príbehy. Dobré a dobre povedané príbehy.
V tomto mám tak trocha chasidskú mentalitu, hoci i v tom by sa našli rezervy. Chasidi sú však presvedčení, že príbehy môžu meniť vnútro človeka. Kdekoľvek a kedykoľvek, keď sú znova a znova prerozprávané. Dokonca to dokážu lepšie ako akákoľvek abstraktná náuka alebo náboženské predpisy.
Jeden z mojich obľúbených príbehov, ktoré mi pripomínajú, že aj na Slovensku dokážeme prekonávať spoločenské normy či kresťanské tradície, a to dokonca aj medzi prvými na svete, je príbeh prvej evanjelickej farárky na Slovensku Dariny Bancíkovej.
Narodila sa ako nemanželské dieťa v Kokave nad Rimavicou. V roku 1922, onedlho to bude sto rokov. Asi si viete predstaviť, že narodiť sa vtedy ako nemanželské dieťa nebola ktovieaká predispozícia.
