Neviem, kde by som bola a čo by som robila bez novembrovej revolúcie. Neviem, či by som zložila skúšku zo základov marxizmu a leninizmu, ktorá ma v roku 1989 čakala v prvom ročníku na katedre žurnalistiky v Bratislave.
Už na gymnáziu som len s ťažkosťami odpovedala na maturitnú otázku o víťaznom februári a znárodňovaní. Vynárali sa mi v hlave príbehy o tom, ako Terézii Duszovej z dediny mojej starej mamy chceli odviesť kravy do družstva a zošity samizdatu od starého otca z Maďarska.
Pochybujem, že by som sa stala novinárkou.
Je ľahké spätne povedať, že by sme aj v predchádzajúcom režime vedeli oddeľovať dobro od zla za každých okolností. Že by sme nerobili kompromisy, ktoré robili generácie, a nevstúpili do tej jedinej strany, do ktorej všetci, čo chceli kariéru, vstupovať museli.
Svet službičiek
Niekto sa môže opýtať, v čom je to dnes iné. Mnohí stále nevedia oddeľovať dobro od zla, vstupujú do strany, aby robili kariéru. Akurát dnes môžu tie strany striedať, kým nenájdu takú, ktorá sa o svojich členov za každých okolností postará.
Niektorí ľudia aj dnes donášajú, štátna moc sa aj dnes zneužíva, dáva sa všimné u lekára a časť spoločnosti je skorumpovaná na sto spôsobov. Nepopierame však kolektívne tieto javy. Vyslovenie pravdy nás nevrhá na okraj spoločnosti.
Komunizmus vnášal morálny rozklad aj do najmenších detailov života obyčajných ľudí. Už len bežný nákup v niektorých obchodoch si vyžadoval známosti.
Už v školách mali učitelia odchytávať anomálie a pracovať s nimi. Generácie majú fotky s pionierskymi šatkami. Komunistický gýč lepkavo obtekal naše kroky od detstva.
Atómové bomby
Na gymnáziu, kde som chodila, vyhlásili súťaž kreslenia na tému svetový mier. Keďže som si čmárala na umelý obrus v triede, tak ma môj triedny vyzval, aby som sa teraz ukázala a prispela do súťaže.
