Je to rovnaká situácia, akoby lekár povedal diabetikovi, že môže byť spokojný. Keď v dôsledku choroby príde o nohu, dostane fajnovú protézu, ktorú mu zaplatí miestna cukráreň.
Diabetik sa poteší, pretože na svoje trápenie nie je finančne sám a lekár bude s hrdosťou prezentovať svoju dohodu s cukrárňou. Nepredpíšu mu však liečbu a nepovedia nič o životospráve, ktorú odteraz musí dodržiavať.
Všetci pritom vedia, že strata nohy je len začiatok a pacient onedlho príde aj o zrak, druhú nohu a čoskoro zomrie.
Veľmi podobná situácia nastala po skončení klimatického summitu COP27 v egyptskom Šarm aš-Šajchu. Na jednej strane sa vraví o prelomovej pomoci krajinám, ktoré sú nevinnými obeťami klimatickej zmeny spôsobenej najmä veľkými a historickými producentmi CO2 .
Je to síce pekné a dôležité gesto, no vzhľadom na to, že sa predstavitelia vlád nedohodli na postupe, ako zastaviť používanie fosílnych palív, ide len o náplasť na hlbokú otvorenú ranu.
