Autor je sociológ
Kritika na futbalové majstrovstvá sveta v Katare sa valí zo všetkých strán, až sa zdá, že organizátori s niečím takým museli rátať.
A cieľom nebolo ani tak natrieť globálny obraz krajiny novými žiarivými farbami, ale skôr užiť si čistú radosť z míňania obrovského množstva peňazí. Proste ukázať, že ak sa chce, dá sa všetko. Už si len počkať na zimnú olympiádu.
Rozhorčenie nad výberom dejiska šampionátu je oprávnené vo všetkých ohľadoch, ktoré rezonovali vo verejnom priestore. Dôležité je však dodať, že v podstate ide o logické pokračovanie dlhodobých trendov, ktoré možno pozorovať vo všetkých športoch s potenciálom osloviť masy naprieč kultúrami.
Vrcholový futbal sa už dávno dostal do roztočenej špirály iracionálnych finančných injekcií, ktoré stáli aj za „úspechom“ Kataru. Stal sa svetom odtrhnutým od reality, kde sila peňazí naráža len na slabé a formálne limity. Svetom, kde už nejde o štedré ohodnotenie športových úspechov, ale o zobchodovanie všetkého, čo s futbalom čo len trochu súvisí.
O to bizarnejšie vyznieva obrana dejiska súčasného šampionátu. Šéf FIFA, ktorý sa podľa vlastných slov cíti ako Katarčan, Arab, Afričan, gej, migrujúci pracovník i osoba so zdravotným znevýhodnením, ukázal, že vôbec nič nepochopil a nerozumie slovám, ktoré používa.
