Autor je prezident MESA 10 a exminister financií
Problémom, o ktorom niet pochýb, je, že slovenské zdravotníctvo je v posledných rokoch podfinancované. Jednou z podstatných príčin je znižovanie platby za poistencov štátu, ktorá klesla od roku 2016 z 1,35 miliardy eur na úroveň okolo 1,1 miliardy.
Podľa Petra Pažitného asi päťsto miliónov eur ročne, čo je takmer presne výpadok oproti stavu, ak by štát za poistencov štátu platil štyri percentá z priemernej mzdy tak, ako to nastavila Zajacova reforma zdravotníctva z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu.
Nezmyselnosť znižovania platieb za poistencov štátu je zrejmá aj z toho, že kým poistenci štátu (dôchodcovia, deti, ženy na materskej) tvoria stabilne až 57 percent všetkých poistencov (a teda aj spotrebiteľov zdravotnej starostlivosti), pomer štátu na celkovom poistnom klesol za posledných šesť rokov z 32 na 18 percent.
Peňazí v systéme je teda celkovo málo a čoraz väčší podiel platia zamestnanci a zamestnávatelia svojimi odvodmi.
V súvislosti s platmi lekárov sa teraz často porovnávame s Českou republikou. Nuž, tam na to idú presne opačne.
Minimálne platby, maximálne platy
V rokoch 2016 až 2022 tam vzrástol podiel platieb za poistencov štátu z 25 na 34 percent (u nás klesol z 32 percent na 18) a od roku 2024 zavedie Česko automatickú valorizáciu platieb za poistencov štátu. Teda presne to, čo na Slovensku zaviedla druhá Dzurindova vláda a neskôr zrušili Ficove vlády.
