Keďže sa na nás čitatelia vytrvalo obracajú so žiadosťou, aby sme o Igorovi Matovičovi povedali čosi pekné, radi vyhovieme. Keď totiž príde na umenie bezcieľneho rozvratu, minister financií si skutočne zaslúži uznanie.
Ešte ako premiér neváhal investovať bezlimitné množstvo času a energie na riešenie sporu s jednou úradníčkou, pričom mal kompetenciu jednoducho dať vymeniť. Keďže to by však bolo príliš jednoduché a podobalo by sa to cieľavedomej činnosti, zvolil si cestu presviedčania obecenstva, že on má pravdu a šéfka úradu pre kontrolu liečiv ju nemá.
Parafrázujúc Krčméryho večné slová, ona síce má diplom, ale on má pravdu.
Teraz podobným spôsobom investoval do znemožňovania lekárov. A keďže každý Slovák, Maďar či Rusín nejakú zlú skúsenosť s týmto stavom má, môže toto ministrovo gesto pôsobiť oslobodzujúco.
Ako sme si už povedali včera, Matovič emancipuje pocity a spoločné povedomie nie preto, aby ich potom usmernil na riešenia. Ale len tak, lebo doba si pýta influencerov a verejných spovedníkov, ktorí nás radostne vyzývajú zahlcovať priestor kvákaním o sebe, lebo veď každý z nás je zaujímavý a má právo sa bezodkladne prejaviť!
Ale aby sme nerobili z ministra obeť tejto informačno-inflačnej éry, treba pripomenúť, že originálne rozvíja domáce politické tradície zlorečenia.
