Autor je prezident Martensovho centra, dvakrát bol predsedom vlády
Blíži sa koniec roka. Budeme bilancovať. Nielen končiaci sa rok, ale aj tri dekády jestvovania Slovenskej republiky.
Ľudia mi nezriedka hovoria: mali ste to predsa len jednoduché za Mečiara. Slovensko bolo izolované, ľudia ľahko chápali, že cesta z izolácie do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie je aj cestou z biedy k prosperite.
Z veľkej časti majú pravdu. Vymanenie sa z izolácie a vstup do EÚ i NATO boli atraktívnou víziou. Čo však dnes? Ako opäť nadchnúť masy Slovákov, aby neupadli do letargie a nepodliehali skepse? Dá sa aj dnes sformulovať pre Slovensko atraktívna vízia?
Čo zmení vstup Ukrajiny
Nedávno som sa rozprával s jedným skúseným českým diplomatom. Zaujala ma jeho jednoduchá veta: „Kým na prelome tisícročí sme my Česi aj Slováci bojovali o vstup do EÚ, teraz by sme mali zabojovať o to, aby sme sa v tej EÚ udržali.“
Na prvé počutie prekvapujúca veta má hlboký obsah. Aj pre nás Slovákov.
Kým koncom minulého storočia a začiatkom nového sme udivovali svet úspešnosťou našich reforiem, dobiehaním najlepších, dnes „udivujeme“ rýchlosťou úpadku politiky a prepadu ekonomiky.
V rozhovore so zmieneným diplomatom sme sa zhodli, že skôr či neskôr oslabené Rusko skončí v objatí Číny a Ukrajina v Európskej únii. To zásadne zmení pomery v samotnej Európe.
Vstup Ukrajiny môže byť klincom do rakvy Visegrádskej štvorky oslabenej orbánovskými excesmi, ako aj nevýrazným Českom a upadajúcim Slovenskom. Poľsko, ktoré sa stáva „tútorom“ Ukrajiny, vnútri EÚ výrazne posilní.
Ak sa nespamätáme, tak nie V4, ale poľsko-ukrajinský tandem sa aj bez nás stane partnerom francúzsko-nemeckého motora. So všetkými dôsledkami, ktoré sa budú týkať nielen mohutnej obnovy Ukrajiny, ale aj európskej politiky.
Ak si Slovensko nedá pozor, ak sa nespamätá, dostane sa na perifériu Európy a ľahko sa mu môže stať, že sa z nej vysunie celkom na okraj. Lebo bude bezvýznamné, nebude mať čo ponúknuť.
