Keď niekomu už od jari 2020 povinné štátne karantény smrdeli protiústavnosťou, mal správny čuch. Už nejaký čas to má aj potvrdené od Ústavného súdu – ale tak trochu na štýl „aj koňmo, aj pešo“.
Paštéta a kilo chleba. Štát povolal súdy a vymáhačov na ľudí, ktorí nechceli jesť, čo im účtoval Čítajte Povinná štátna karanténa nebola v poriadku a celkom konkrétne sa zrazila s ústavou, lebo podľa Ústavného súdu šlo o obmedzenie ľudí na osobnej slobode, ale – napodiv – faktúry za štátnu karanténu v poriadku sú.
Ak k tomu ešte pripočítame rozhodnutie okresného súdu, ktorý v konkrétnom prípade uznal, že ľudia za jedlo v karanténe platiť nemusia, celé dohromady to prináša viac nezrozumiteľnosti a nie je to ani dobré, ani čisté.
Štát na hranie
Výkonným orgánom moci treba bezpochyby priznať nárok trochu tápať v tme, pretože nikto sa neučil, čo je správne opatrenie a čo nie, inak ako za pochodu. Rovnako tak však mali aj povinnosť preskúmavať svoje vlastné rozhodnutia, ale to sa nedialo.
Medzičasom sme spoznali štýl vládnutia Igora Matoviča dostatočne, aby bolo jasné, že okamžité nepremyslené hurá nápady rozličného stupňa nepríčetnosti realizuje bezhlavo len preto, lebo sú jeho vlastné. Rôzne zrážky s obyčajným rozumom (napríklad tridsaťdňová platnosť testu pre pendlerov) alebo s právnym poriadkom (ako sú aj štátne karantény) boli v prípade vtedajšieho premiéra zákonitosť, nie následok toho, že bol v úrade tri dni aj s cestou. Po voľbách skrátka dostal štát na hranie.
Mimoriadne nepríjemný efekt niektorých zbytočností bol, že výživne nabil zbrane menej rozumnej časti spoločnosti, ktorá sa v druhom polčase správala aj násilnícky a opakovala po Štefanovi Harabinovi jeho nu-lit-né hesielka.
Patakyová na problém upozorňovala od začiatku
Chyby sa diali aj inde, to je samozrejmé, ale v prípade Nemecka a Rakúska upúta ešte i tempo, akým ich ústavné súdy odstraňovali tieto kolízie.
Napríklad nemecký ústavný súd už koncom apríla 2020 zrušil platnosť celoplošného zákazu náboženských obradov za účasti verejnosti počas pandémie. Neskôr odmietol blokovať povinné očkovanie zdravotníkov a pracovníkov v sociálnych domovoch – a na prvé miesto postavil najohrozenejšie skupiny.
Rakúsky ústavný súd sa zaoberal trebárs obmedzením počtu prítomných na pohreboch, kde sťažnosti vyhovel a označil to za zásah do súkromia, hoci cieľ bol legitímny. Takisto rozhodoval aj o otvorení obchodov a podobných čiastkových opatreniach, kde opakovane konštatoval protiústavnosť.
