Autorka je sociologička
Tak ako sa rok s rokom snúbi, zase si raz pripomíname, že ženy a dievčatá na Slovensku sú ešte stále vraždené, bité, znásilňované, sexuálne zneužívané a obťažované, prenasledované, spolužiaci útočia na tínedžerky sekerou alebo nožom, zatiaľ čo iné vraždy žien sa ani po ôsmich rokoch nedočkali riadneho vyšetrenia.
Väčšinou sa medzinárodný deň a 16 dní aktivizmu boja proti násiliu na ženách u nás, žiaľ, zo strany zodpovedných inštitúcií zúži iba na slabo zorganizované osvetové aktivity a nejaké tie fotenia s čoraz väčším bannerom s otrepaným sloganom.
Akoby veľkosť bannera bola priamo úmerná s nečinnosťou štátu v ochrane žien pred násilím.
Štát sa tu pritom navyše spolieha na pár finančne a kapacitne poddimenzovaných mimovládnych organizácií, pričom sám relevantné aktivity akosi nevyvíja. Začína sa to podobať na vyprázdnený pamätný deň, keď spomenutie si na násilie na ženách sa zamieňa za jeho riešenie.
Mám sen, že počas dní aktivizmu boja proti násiliu na ženách sa zodpovedné inštitúcie zaktivizujú a prídu s návrhmi, riešeniami, opatreniami alebo zákonmi, ako násilie na ženách ak nie odstrániť, tak aspoň významne zmierniť.
Niekoľko návrhov
Zišla by napríklad definícia femicídy ako rodovo podmienenej vraždy či zabitia žien.
