Autorka je redaktorkou českého Deníka N
Ešte pred rokom bolo jasné, koho má človek na mysli, keď sa povie „ruská opozícia“. Za jej jadro sa automaticky považovali prozápadní liberálni demokrati, ľudia ako Boris Nemcov (zavraždený), Vladimir Kara-Murza (väznený), Michail Chodorkovskij (v emigrácii), Garry Kasparov (v emigrácii). Napokon aj Alexej Navaľnyj, i keď v jeho prípade hovoriť o liberálnej demokracii nie je celkom na mieste. Lenže, to všetko je preč.
Po 24. februári prestala ruská demokratická opozícia existovať. Aspoň v podobe, v akej mohla občas rozvíriť politické vody vyhlásením či odhalením korupcie ruskej mocenskej vertikály.
Putin sa rozhodol doslúžiť vo funkcii do konca svojich dní. Namiesto toho, aby si vychoval následníka, strávil posledných dvadsaťdva rokov budovaním obrazu vlastnej nenahraditeľnosti a fyzickou likvidáciou možných súperov či náhradníkov.
Napriek tomu sa o tom, „čo príde po Putinovi“ v Rusku diskutuje. Na sociálnych sieťach, ale aj v kuloároch Kremľa, v sídle mocných tajných služieb na Lubianke, i na chodbách ministerstva obrany. Skloňuje sa niekoľko mien možných nástupcov, tu sú.
Mäsiar alebo kuchár – dovolili by to Rusi?
Jurij Kovaľčuk, doktor fyzikálno-matematických vied, majiteľ banky Rossija. Podľa renomovaných novinárov dnes druhý muž v krajine po Putinovi, ktorému je radcom, priateľom, dôverníkom aj správcom majetku.
Priateľov z Petrohradu a účastníkov niekoľkých zaujímavých pololegálnych obchodov spájajú minulé hriechy i nejasná budúcnosť. Kovaľčuk bude zrejme chcieť čo najdlhšie zostať „len“ sivou eminenciou . Je to výhodné, výnosné a v tejto chvíli aj bezpečné.
Ramzan Kadyrov, Čečen, vodca súkromného sultanátu, ktorý dostal od Putina za to, že ho udrží aspoň formálne v Ruskej federácii.
„Mäsiar“ Kadyrov je nevzdelaný, tupý a krutý. V poslednom čase o ňom počuť aj na federálnej úrovni pomerne často. Na Ukrajinu poslal čečenských žoldnierov ochotných slúžiť mu do roztrhania tela. Zatiaľ sa veľmi nepredviedli.
O ruskej spoločnosti si môžeme myslieť všeličo. Ale to, že by akceptovala človeka takého primitívneho, ako je Kadyrov, sa mi stále nechce veriť. Navyše je z Kaukazu a tých v Moskve neznášajú.
Slušne pôsobiaci technokrat Sergej Kirijenko. V deväťdesiatych rokoch za prezidenta Jeľcina bol najmladším premiérom v ruskej histórii. Dnes je zástupcom šéfa prezidentskej administratívy a považujú ho za ideológa Kremľa. Má na to predpoklady, pochádza z intelektuálnej rodiny.
Kirijenko nie je taký krvilačný ako Kadyrov, ani taký tajomný a mocný ako Kovaľčuk. Mohol by však vyhovovať ako bábka, ktorá splní, čo sa od nej očakáva.
Zato Jevgenij Prigožin je reprezentantom mafie, tvrdej sily a militantných kruhov stojacich mimo oficiálnych štruktúr, ako je ministerstvo obrany či Ruská národná garda. Má súkromnú armádu „wagnerovcov“ a za peniaze robí tú najšpinavšiu prácu po celom svete. Takú, čo je príliš špinavá aj na ruský štát.
Prigožin je bezohľadný biznismen, ktorý si vďaka cateringovej firme a zákazkám od Kremľa vyslúžil prezývku Putinov kuchár. Ale variť vraj nevie.
Prigožin by možno prešiel ako minister obrany, ale že by Rusko, a tým nemyslím občanov, ale akúsi úradnícku a armádnu elitu, dovolilo, aby mu velil zločinec, ktorý má za sebou lúpežné prepadnutia a roky kriminálu, je len ťažko predstaviteľné.
Otec alebo syn – medzi dvoma Patruševmi
Hoci o tom, čo si myslí ruský národ a čoho je alebo nie je schopný, sa v poslednom čase veľa špekuluje, stále sa mi zdá, že som za tých desať rokov života v Rusku stretla len málo Rusov, ktorí by sa nechali ponížiť niekým ako „kuchár“ Prigožin či „mäsiar“ Kadyrov.
Ak Rusi aj tentoraz prekvapia a strpia takéto osoby v Kremli, nebude mať už zmysel písať analýzy o Rusku. Odhadovať, čo urobí šialenec, sa nedá.
Celkom predstaviteľný je v najvyššej funkcii Nikolaj Patrušev. Rovnako ako Putina ho stvorila KGB, najväčšej tajnej službe v Rusku neskôr velil. Dnes stojí na čele ruskej Bezpečnostnej rady a odtiaľ tlieska aj „špeciálnej vojenskej operácii na Ukrajine“.
Verejnosti nie je veľmi známy, čo je výhoda – nič nemohol veľmi pokaziť. Teda mohol, ale ruský občan o tom nevie. Patrušev mu je ľahostajný, čo je najlepšia štartovacia pozícia v závode o prezidentské kreslo.
Do úvahy podľa niektorých zdrojov pripadá aj Patruševov syn Dmitrij, minister poľnohospodárstva. Predpokladá sa, že najskôr by sa stal premiérom, potom hlavou štátu. Rovnako ako kedysi Putin.
