Autor je teológ a publicista
Iba ja mám právo mučiť svojho brata, hovorí v jednej z úvodných scén seriálu Tima Burtona hlavná postava z rodiny Addamsovcov, Wednesday.
Detská krutosť je súčasťou hororovej predstavivosti filmov zobrazujúcich vraždiace bábiky alebo posadnutosť. Deti sú vo filmovej tvorbe zobrazované nielen ako posvätné artefakty života, ale aj ako skazená a zdanlivo nevinná entita, ktorou prichádza do sveta hrôza.
Dospelí ľudia s infantilnými reflexmi
Jemné prejavy triumfálneho sadizmu však môžeme pozorovať aj v skutočnom živote. Mučenie spolužiakov, zámerné ubližovanie, nenápadné posotenie, zhodenie, kopanec sú viditeľné a takmer rešpektované na detských ihriskách a v triedach, čoraz mladšie deti si natáčajú na telefóny utýraných spolužiakov. Namiesto zapaľovaných mačiek a horiacich šteniatok z ľudovej tradície školského života starších generácií si môžeme na sociálnych sieťach pozrieť prejavy detskej krutosti a sadizmu začínajúce sa šikanovaním a niekedy končiace sa smrťou.
V spoločnosti riadenej dospelými ľuďmi s infantilnými reflexmi s poruchami osobnosti nadobúda detský sadizmus dramatickejšiu podobu. Nie sme už svedkami individuálneho týrania slabších a menej odolnejších spolužiakov, ale organizovaného a často ideologického sadizmu, v ktorom sa prejavujú poruchové črty a spomienka na komplikované dospievanie tých, ktorých z nejakých neznámych dôvodov považujeme, alebo by sme chceli považovať, za reprezentatívnu vzorku spoločenstva.
Moderná psychiatria hovorí o sadistických a v menšej miere o despotických povahách a poruchách v zatajených metaforách. V pozadí zlyhávania vidíme psychologické napätie vo vzťahu k rodičom, sexuálne poruchy alebo neschopnosť získať si od prvých stretnutí v školskom prostredí prirodzenú autoritu a uznanie. Nastupuje jej vymáhanie, uzurpácia pozornosti, zastrašovanie spolužiakov a istá sadistická imaginácia, schopnosť premeniť všetko dostupné na nástroj šikanovania a tyranie.
Malí despoti na veľkom pieskovisku
V krajine, kde podľa psychiatrov potrebujú a nevyhľadávajú odbornú pomoc státisíce ľudí, v krajine, kde je návšteva psychiatra alebo pedopsychiatra, ako sme naposledy videli počas teroristického útoku v Bratislave, sprevádzaná poverčivosťou, sa do vysokej politiky dostávajú bez akejkoľvek kontroly ľudia, ktorým by ste nezverili na pol dňa ani kŕmenie morského prasiatka.
V dôsledku ideologického maskovania a možnosti vydávať svoje sadistické sklony za akési presvedčenie je len veľmi zložité rozlišovať mieru verejnej škodlivosti takého správania. Jedným z prejavov autentického, už nie detského, ale dospelého a ideologického sadizmu sú pokusy monotematicky obmedzovať práva žien na svoje telo a svoj život alebo konštantná strata zmyslu pre intimitu a úchylná sústredenosť na sexuálne praktiky iných dospelých ľudí.