SME

Detský sadizmus v politike, alebo keď cítime len bezmocnosť a hnev (píše Michal Havran)

Poddávame sa paralelnej existencii vo svete vyprázdnenej zbožnosti.

Ľudia sa do vysokej politiky dostávajú bez akejkoľvek kontroly. (Zdroj: TASR)

Autor je teológ a publicista

Iba ja mám právo mučiť svojho brata, hovorí v jednej z úvodných scén seriálu Tima Burtona hlavná postava z rodiny Addamsovcov, Wednesday.

Detská krutosť je súčasťou hororovej predstavivosti filmov zobrazujúcich vraždiace bábiky alebo posadnutosť. Deti sú vo filmovej tvorbe zobrazované nielen ako posvätné artefakty života, ale aj ako skazená a zdanlivo nevinná entita, ktorou prichádza do sveta hrôza.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Dospelí ľudia s infantilnými reflexmi

Jemné prejavy triumfálneho sadizmu však môžeme pozorovať aj v skutočnom živote. Mučenie spolužiakov, zámerné ubližovanie, nenápadné posotenie, zhodenie, kopanec sú viditeľné a takmer rešpektované na detských ihriskách a v triedach, čoraz mladšie deti si natáčajú na telefóny utýraných spolužiakov. Namiesto zapaľovaných mačiek a horiacich šteniatok z ľudovej tradície školského života starších generácií si môžeme na sociálnych sieťach pozrieť prejavy detskej krutosti a sadizmu začínajúce sa šikanovaním a niekedy končiace sa smrťou.

V spoločnosti riadenej dospelými ľuďmi s infantilnými reflexmi s poruchami osobnosti nadobúda detský sadizmus dramatickejšiu podobu. Nie sme už svedkami individuálneho týrania slabších a menej odolnejších spolužiakov, ale organizovaného a často ideologického sadizmu, v ktorom sa prejavujú poruchové črty a spomienka na komplikované dospievanie tých, ktorých z nejakých neznámych dôvodov považujeme, alebo by sme chceli považovať, za reprezentatívnu vzorku spoločenstva.

Moderná psychiatria hovorí o sadistických a v menšej miere o despotických povahách a poruchách v zatajených metaforách. V pozadí zlyhávania vidíme psychologické napätie vo vzťahu k rodičom, sexuálne poruchy alebo neschopnosť získať si od prvých stretnutí v školskom prostredí prirodzenú autoritu a uznanie. Nastupuje jej vymáhanie, uzurpácia pozornosti, zastrašovanie spolužiakov a istá sadistická imaginácia, schopnosť premeniť všetko dostupné na nástroj šikanovania a tyranie.

Malí despoti na veľkom pieskovisku

V krajine, kde podľa psychiatrov potrebujú a nevyhľadávajú odbornú pomoc státisíce ľudí, v krajine, kde je návšteva psychiatra alebo pedopsychiatra, ako sme naposledy videli počas teroristického útoku v Bratislave, sprevádzaná poverčivosťou, sa do vysokej politiky dostávajú bez akejkoľvek kontroly ľudia, ktorým by ste nezverili na pol dňa ani kŕmenie morského prasiatka.

V dôsledku ideologického maskovania a možnosti vydávať svoje sadistické sklony za akési presvedčenie je len veľmi zložité rozlišovať mieru verejnej škodlivosti takého správania. Jedným z prejavov autentického, už nie detského, ale dospelého a ideologického sadizmu sú pokusy monotematicky obmedzovať práva žien na svoje telo a svoj život alebo konštantná strata zmyslu pre intimitu a úchylná sústredenosť na sexuálne praktiky iných dospelých ľudí.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C9C97 na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši.

Čo môžu naozaj zmeniť nové pravidlá pre štátne nákupy


Ak chce Pellegrini naozaj to najlepšie pre Slovensko...


Ilustračné foto.

Ad: Slovenská minimálna mzda kráča gréckou cestou.


Veľká súdna sieň Medzinárodného súdneho dvora v Haagu.

Harabinove výroky nie sú pravdivé.


Vladimír Balek
SkryťZatvoriť reklamu