Za roky vo verejnom priestore už som zažila všeličo. Najhoršie reakcie bývajú vždy pri téme sexuálneho obťažovania. Je to bežná prax - je totiž jednoduchšie povedať ženám, že si to vymysleli, než si priznať, že v spoločnosti máme hlbší problém. To, čo sa mi však stalo minulý týždeň, prekonalo moje doterajšie už aj tak zlé skúsenosti. Hlavnú úlohu v tom zohráva prekvapivo portál Refresher.
Začnime po poriadku. V nedeľu som opísala zážitok, ktorý sa nám stal v taxíku Bolt. O tejto spoločnosti som písala už viackrát, preto službu dlhodobo už nepoužívam. V roku 2019 totiž vyšlo najavo, že vodiči vidia vaše číslo a mnohé ženy aj obťažujú. Komunikácia s Boltom bola veľmi korektná, dokonca sme spolu informovali aj o výsledkoch stretnutia. Firma o tom vedela, postupne urobila aj niektoré opatrenia pre bezpečnosť žien.
Podobne som predpokladala, že bude prebiehať aj môj nedeľný príbeh. Viezli sme sa taxíkom s čudným pánom, zvláštnych signálov bolo viac, no vyvrcholilo to tým, že šofér sa po tom, čo neodbočil, kam mal, opakovane mojej kamarátky Laury pýtal, či sa ho bojí, a celú situáciu si užíval. V aute ma spoznal, celé to bolo veľmi nepríjemné.
Naozaj sa pýtame, kto klame?
Netušili sme, kto je ten šofér, nikde sme ho nikdy nespomínali, pre mňa bola podstatná appka a jej nástroje a následná reakcia firmy. Medzičasom mi šofér poslal email, v kópii aj na redaktora Refresheru. V podstate v ňom písal, že som klamárka a celé som si to vymyslela. O pánovi som nič nevedela, nepoznala som jeho meno ani identitu. Ak by sa sám neozval, nepoznali by sme ho my, ani nikto iný. Ani vo sne by mi nenapadlo, že by niekomu napadlo skopírovať celý email a len tak bez reakcie, kontextu a akéhokoľvek overenia faktov ho zverejniť. No predsa.
A tak večer vznikol článok s nadpisom, že Hanzelová klame. V článku nebolo nič, len celý email šoféra. Ctrl-C + Ctrl-V. Mne zatiaľ stačili asi tri minúty na to, aby som zistila, aký je mentálny svet pána a aké môže byť vysvetlenie incidentu z taxíka.
Obviňovanie obete ako z učebnice
U mňa to znásobil ešte fakt, že je mnoho ľudí, ktorí čakajú na zámienku akokoľvek si na mne zgustnúť. Politici, extrémisti, dezinformátori. Toto celé sa po nenovinárskom fušerskom článku Refreshera rozbehlo na plné obrátky. Všetci citovali práve tento článok a otočili absolútne naratív - nie my sme sa cítili nebezpečne. To my sme klamárky a vymysleli sme si to. Obviňovanie obete ako z učebnice. Bolt pritom tento incident už sám rieši interne.
Refresher neskôr po mojich sťažnostiach článok zeditoval. Neskoro a nedostatočne. A za celý čas, čo o mne písali články, ktoré im vraj "vystrelili čísla do vesmíru", si nikto z nich nesplnil ani základnú novinársku spravodajskú povinnosť, že by nás oslovil. Ani jeden telefonát, ani jedna správa či email. Ak by existovala etická rada, kam sa obrátiť, skončilo by sa to možno aj pokutou.
Takto sa to nerobí, kolegovia
Takto sa totiž novinárčina o náročných témach nerobí. Nerobí sa z instagramových príspevkov, ani nepreverených e-mailov.
Keď sme v denníku SME písali o sexuálnom obťažovaní, trvalo nám to nie dni, ale týždne. Preverovali sme detaily, rozprávali sa s obeťami, aj s páchateľom. Text sme vždy zasadili do kontextu, vysvetľovali mechanizmy násilia, obťažovania, groomingu.
Zo zásady sa pri týchto témach cielene vyhýbame clickbaitovým lákavým titulkom, ktoré by ženy alebo deti postavili do pozície klamárov. Kvalitná žurnalistika sa nedá robiť z instagramu ani za hodinu. A web, ktorý sa chce radiť k tým serióznym a dá si do názvu po novom NEWS, nemôže urobiť raz za rok jeden pekný článok o hejte na novinárky, ale na dennom poriadku robiť instagramový bulvár bez pravidiel a štandardov.
Celé to už dokresľuje len fakt, že v Refresheri sami v minulosti napísali niekoľko rozsiahlych textov o obťažovaní žien v taxíkoch.
Kolegovia vedia, že sme si to nevymysleli. Možno niekde v hĺbke svojej duše vlastne aj tušia, že takto sa novinárčina nerobí. Doteraz nebol nikto z nich schopný napísať alebo povedať ani banálne - urobili sme chybu, prepáč.
Zatiaľ čo ja mám plný inbox vulgarizmov, vyhrážok a včera aj čudného fyzického zážitku s mladým mužom, ktorý sa za mnou a kamarátkou vybral a vulgárne za nami gestikuloval.
Šofér taxíka pritvrdil a za články Refreshera si odo mňa pýta ospravedlnenie a vyhráža sa trestným oznámením. Jeden poslanec o mne píše, že som bola na mol ožratá (to ani neviem odkiaľ vzal), poslankyňa Zvädla-jak-taký-tulipán zasa, že som chcela zaujať. Kto v príčetnom stave by kedy chcel zaujať takouto témou? A ktorá žena z toho v histórii ľudstva mala akýkoľvek benefit?
Ale buďme konštruktívni, aby sme sa na tomto prípade vedeli aj poučiť. Pretože keď príde nejaký vážnejší prípad, aj ujmy môžu byť väčšie. Štandardov, ako písať o sexuálnom obťažovaní či násilí, je veľa. Ponúkam tipy od špičkovej žurnalistiky The New York Times, alebo celú príručku s komplexným opisom problematiky.
Svet to rieši, my nevidíme a nepočujeme
Nie som jediná, kto má s taxíkmi a službou Bolt nepríjemné skúsenosti. Viackrát o tom písali aj české médiá.
Žena sa vlastne ocitne sama v aute s mužom, ktorý má absolútnu kontrolu nad "pojazdným väzením", opisuje inštruktor sebaobrany Pavel Houdek. Sám túto tému na svojom instagrame otvoril a dostal stovky príbehov od žien, ktoré opisovali sexuálne obťažovanie, násilie aj niekoľko pokusov o znásilnenie.
Pavel Houdek mi v týchto dňoch písal - že ho mrzí, že čelím znevažovaniu a zľahčovaniu. A že je to, bohužiaľ, v našej spoločnosti typická reakcia na to, keď sa o obťažovaní niekto rozhodne prehovoriť.
Vo svete už zatiaľ vidíme žaloby - napríklad na Uber. Stovky žien v Spojených štátoch obvinili túto firmu, že roky vie o sexuálnom obťažovaní zákazníčok taxikármi a nerobí dostatočné opatrenia. Niektoré prípady sa naozaj skončili aj znásilnením. Celý svet rieši problém, len my tvrdíme, že Hanzelová si to vymyslela.
Atmosféra je vybičovaná, ale nedajme sa odradiť
Rozumiem, že žijeme v náročných časoch. Ľudia sú agresívnejší, nervóznejší, a frustrovanejší. Atmosféra je vybičovaná, rácio pri emóciách odchádza.
O to viac by médiá mali zvažovať, ako nerobiť školácke banálne a nebezpečné chyby. Je jedno, že sú to správy pre mladých - aj tí si zaslúžia kvalitné informácie a pravdu. Rozumiem, že je ťažké začať diskusiu o obťažovaní. Že to narúša náš komfort, naše istoty a že to znamená spytovať si aj vlastné svedomie a skúmať vlastné správanie.
Po tomto týždni môžem povedať, že je veľmi veľa slušných ľudí, ktorí berú bezpečie žien vážne. Písalo mi množstvo mužov. Je tu veľká časť spoločnosti, ktorej to nie je jedno. Musíme len prestať byť ticho. Aj tento týždeň médiá vyslali svojim čitateľom, čitateľkám a spoločnosti signál, že keď niekto o obťažovaní prehovorí, postaví sa proti nemu armáda nenávisti a dostane trikrát po hube.
Bitky si vyberám starostlivo
Napriek tomu som presvedčená, že práve ženy, ktoré majú privilegované postavenie v spoločnosti, musia o tomto hovoriť. Áno, aj pre mňa bol tento týždeň ťažký. Áno, aj mne stokrát napadlo, že nabudúce radšej nič nepoviem a budem mať šťastnejší život.
Ale keď budú ticho ženy s hlasom, za ktorými stojí zamestnávateľ, manžel, priatelia, čo potom tie, ktoré majú ťažšiu situáciu? Čo potom ženy, ktorým hrozí vyhadzov a násilie doma? Čo ženy, ktoré sa boja o stratu príjmu, o svoje deti? Čo ženy, ktoré niekto znásilnil a nedokážu o tom rozprávať? Nám sa nič nestalo, ale mohlo sa. Na Slovensku sa ženy boja - na ulici, v taxíkoch, v parkoch. Chcete toto pre svoje mamy, sestry, ženy a dcéry? Ja nie.
Blízka kamarátka mi tento týždeň povedala, že má pocit, že si nevyberám boje. Že jej občas ľudia hovoria, že som nepríjemný konfliktný človek. Nedotklo sa ma to, som rada, že mi to povedala, no zdalo sa mi to zvláštne.
Za posledný rok som sa k ničomu zásadnému nevyjadrovala. Ale áno - hovorím o rasizme voči Rómom, o ľuďoch bez domova aj o sexuálnom obťažovaní a násilí. Sú to však tri konkrétne bitky, ktoré som si starostlivo vybrala.
Sú to témy, v ktorých som konzistentná desať rokov a sú pre mňa skutočne dôležité. Považujem ich za súčasť seba. Autenticky ma trápia a mimoriadne mi na nich záleží. Robí to zo mňa lepšiu novinárku. Oveľa viac rozmýšľam nad empatiou a dosahom mojich slov a článkov. Oveľa viac premýšľam aj nad tým, akú úlohu v týchto témach zohrávame my, novinári.
Ak sa preto niekomu zdám nepríjemná, dokážem s tým žiť. Ak chce niekto písať, že som klamárka, dobre. Zvládneme to, prežijeme to, otrasieme sa. A nabudúce nás azda bude opäť zasa o niečo viac. A možno sa pridá aj Refresher.
Video týždňa: Daša Malíková
O tom, že ľudia neveria v našej spoločnosti ani zneužitým deťom, sme sa rozprávali už dávnejšie s terapeutkou Dašou Malíkovou. Vtedy sme o tom hovorili v súvislosti s kauzou poslanca Heráka, ktorý je obvinený už z niekoľkých zneužívaní detí v detskom tábore.
Pani Malíková hneď na začiatku hovorí aj o štatistikách, ktoré stále treba pripomínať - len dve až päť percent obetí si niečo podobné vymyslí. Drvivá väčšina ľudí hovorí v prípadoch sexuálneho násilia a obťažovania pravdu.
Daša Malíková ma dlhoročné skúsenosti so ženami, ktoré zažili násilie, a v tomto rozhovore veľmi rozsiahlo hovorí aj o tom, prečo ako spoločnosť radšej zavrieme oči, než by sme si túto diskusiu vôbec pripustili.
Podcast týždňa: Hodina hudby s Jacobom Collierom
Jacob Collier je hudobný génius - multiinštrumentalista, skladateľ, spevák, človek s absolútnym sluchom. V podcaste Broken Record dal dvojdielnu hodinu hudobnej teórie, pri ktorej vám odpáli dekel.
Vysvetľuje harmónie, ako nad hudbou premýšľa, ako s ňou pracuje. A popri rozprávaní to priamo demonštruje na klavíri. Nič lepšie v oblasti hudobnej teórie asi nenájdete, preto je podcast Broken Record s Jacobom Collierom jasná voľba na tohtotýždňový tip na počúvanie. A nemusíte byť vôbec hudobný génius, aby ste s otvorenými ústami počúvali a ostali v nemom úžase.
Dobré ráno oslávi päť rokov
Náš podcast Dobré ráno má piate narodeniny. Rozmýšľali sme nad tým, ako to osláviť, a rozhodli sme sa, že najlepšie to bude s vami - našimi poslucháčmi a čitateľmi.
V utorok 6.12. vás teda pozývame do Luna baru o 19.00 na živé nahrávanie narodeninovej epizódy. Vystúpi aj môj obľúbenec DJ Vec, máme aj hudobného hosťa a budeme aj diskutovať.
Prídu aj kolegovia z Denníka SME, súčasní aj minulí tvorcovia Dobrého rána, a tak celkovo, bude to taká pekná mikulášska oslava. Radi vás tam uvidíme!
Hudobná bodka
Finneas je brat Billy Eilish. Nie len tak hocijaký - spolu skladajú, spolu vystupujú a Finneas produkuje všetky albumy Billy. Má však aj sólovú dráhu a je mimoriadne osviežujúca. Finneas je dnes moja hudobná bodka - I lost a friend mi tento týždeň hrala v hlave dosť často.
Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste tridsiate druhé vydanie môjho newslettra ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi alebo na sociálnych sieťach. Dočítania opäť o týždeň.
Vyskúšajte aj ďalšie newslettre od SME
- Prehľad najdôležitejších správ dňa. Odoberať >
- Výber šéfredaktorky Beaty Balogovej. Odoberať >
- Týždenný súhrn zo sveta medicíny. Odoberať >
- Víkendový výber dobrého čítania. Odoberať >
- Denný newsletter Korzára. Odoberať >
