Korunným svedectvom, čo za paniku v SaS spôsobuje preferenčný úpadok, je návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Najsilnejšou výpoveďou o rozpoložení Sulíka a spol. je, že k radikalizácii opozičnej politiky prikročili v partnerstve, respektíve kolaborácii – každý si slobodne vyberie, čo pociťuje ako presnejšie – s exsmerákmi, ktorí sa im pod odvolací dekrét popodpisovali.
V poriadku (??), ale ešte aj keby SaS viedli štátotvornejšie idey než budúcnosť ich strany – to je dôvodné podozrenie –, ľahko sa môže stať, že krajina upadne do ešte horšieho chaosu, než na akom sa spolupodieľajú už teraz.
Tri pokračovania – v prípade, že nedôvera prejde –, ktoré ponúka Sulík, sú totiž realistické aspoň trikrát menej než Matovičov rozpočet.
Iná koalícia ako „možnosť“ č. 1 je faloš od Sulíka preto, lebo sám vie najlepšie, že pre SaS iná alternatíva než tá, z ktorej v septembri vystúpil, neexistuje. Teda bez nových volieb určite nie.
Číslo 2 – „veľká koalícia“ bez Smeru, OĽaNO a fašistov väčšinu nemá. Nech ráta, ako ráta. Aj čisto úradnícka (prezidentská) vláda, aj model Čaputová-SaS-Hlas-(Rodina??)-zvyškoví nefašisti je bez nároku získať dôveru, či aj reálne vládnuť bez dôvery.
A o predčasných voľbách, čo je č. 3, neprestáva platiť, že rovnako 90 hlasov sa na ne musí nájsť za Nehegera ako za Hegera.
Jediná reálna možnosť je vláda v demisii. Niežeby predstava, ako pracovnú cestu do Viedne pre Matoviča podpisuje Čaputová, nebola očarujúca. Je.
