Autor je prekladateľ a publicista
U generálneho prokurátora Maroša Žilinku tesne pred vznesením obžaloby v dôsledku paragrafu 363 zastavili trestné stíhanie Roberta Fica a Roberta Kaliňáka.
Maroš Žilinka bol kandidátom Kollárovej Rodiny. Maroš Žilinka bol tiež kandidátom, ktorého zvolila koalícia, a zvolila ho preto, že mal byť lepší a protikorupčný. Lebo protikorupčná bola aj koalícia.
Lenže namiesto lepšieho generálneho prokurátora sme dostali Maroša Žilinku a namiesto protikorupčnej koalície ostal už len Kollár s Matovičom.
Teda vlastne už len Kollár. Občas s Matovičom.
Vláda kultúry úcty
Igor Matovič sa totiž ešte minulý týždeň zapojil do rokovania s lekármi, potom povedal, že sa s nimi nedá dohodnúť, takže sa vzdal, potom sa znova zapojil a odpojil, vynadal im a znova odišiel. A potom sa do niekoľkých hodín dohodli.
No a keď sa do niekoľkých hodín dohodli, ich dohoda prišla do parlamentu, takže Igor Matovič v tom parlamente vystúpil a veľmi veľa času strávil vysvetľovaním toho, prečo by táto pomerne kľúčová dohoda jeho vlastnej vlády nemala prejsť.
Lekárov teda opäť pomerne dlho a kadejako urážal a spomínal pritom aj Bibliu. No a potom dohoda zdrvujúco – hlasmi opozície aj koalície vrátane jeho poslaneckého klubu – prešla.
A nič. V krajine, kde vládne aj niečo iné ako kultúra úcty, by to automaticky znamenalo, že by Igor Matovič z princípu okamžite podal demisiu; prehral predsa kľúčovú bitku, do ktorej evidentne investoval mnoho úsilia.