Autor je starokatolícky kňaz, teológ a zakladajúci člen PS
Už od vzniku nového Úradu splnomocnenca vlády pre ochranu slobody vierovyznania alebo presvedčenia 8. septembra 2021 a jeho obsadenia poslankyňou Annou Záborskou sa zaujímam o jeho činnosť a pôsobenie. Existencia samotného úradu ma potešila, keďže menšinám vrátane náboženských sa v slovenskom prostredí nežije jednoducho a ich hlas býva ignorovaný a umlčiavaný.
Sám som príslušníkom a kňazom menšinovej a na Slovensku neregistrovanej kresťanskej cirkvi. O štátne uznanie (nie financovanie!) by sme, samozrejme, mali záujem, keďže život bez neho je komplikovaný. To je však v prípade malých a nových cirkví na Slovensku v podstate nemožné.
Na zaregistrovanie by sme potrebovali preukázať, že máme aspoň päťdesiattisíc (!) dospelých členov. O absurdnosti tohto zákona svedčí aj to, že v susednom Česku stačí na registráciu novej cirkvi tristo podpisov a v Poľsku dokonca iba sto. Som presvedčený, že práve tento zákon na Slovensku konzervuje náboženskú neslobodu a jeho zmena by mala byť primárnou agendou úradu Anny Záborskej.
Modlime sa, utláčaní!
Po viac než roku existencie sa však z verejnej komunikácie zdá, že hlavnou úlohou úradu je skôr šírenie obrazu, že kresťania a kresťanky sú najprenasledovanejšou náboženskou skupinou na svete. Nepopieram, že to môže byť pravda, hoci ku konceptu porovnávania miery prenasledovania mám výhrady a má podľa mňa viacero úskalí.
Podstatnejšie je, že sa s touto tézou operuje na Slovensku, kde sú majoritné kresťanské cirkvi stále privilegovanou spoločenskou skupinou a rôzne skupiny ju využívajú na vykreslenie svojho ohrozenia.
V podobnom duchu sa podľa programu a zoznamu pozvaných hostí niesla aj konferencia Náboženská sloboda – súčasné politiky a výzvy vo svete, ktorú zorganizoval Záborskej úrad 13. októbra 2022 v hoteli Bôrik. Namiesto obrany práv diskriminovaných náboženských menšín úrad zastáva záujmy a pozície privilegovanej väčšiny.
Samostatnou kapitolou je komunikácia úradu na sociálnych sieťach. Na oficiálnej stránke splnomocnenkyne vlády na facebooku s názvom Sloboda vierovyznania a presvedčenia nájdeme napríklad pomerne úsmevné tipy na výlety na Kráľovu hoľu zo Šumiaca, vyhliadkovú vežu Čajka v Bojniciach či do kaštieľa v Betliari. Ak hľadáte súvislosť s náboženskou slobodou, určite nie ste sami.
Značnú časť komunikácie tvoria prevzaté informácie o cirkevnom dianí z tlačovej kancelárie Konferencie biskupov Slovenska alebo dvoch nemenovaných konzervatívnych médií.
No a nakoniec tu máme aj občasné príspevky ako napríklad ten, keď v júli 2022 tento štátny úrad reagoval na tragickú smrť hasičov pri obci Sása slovami: „Modlíme sa za spásu duší zosnulých príslušníkov Hasičského a záchranného zboru aj za skoré uzdravenie ich kolegu, ktorý len o vlások unikol smrti.“
V septembri zasa na tejto stránke s obdivnými slovami zdieľali príbeh konverzie herca židovského pôvodu Shia LaBeoufa do rímskokatolíckej cirkvi. „Opakovane sa nechal počuť, že náboženstvo mu nikdy nedávalo zmysel, ... až doteraz,“ uvádza sa v texte.
Koniec sekulárneho štátu
Hoci som starokatolícky kňaz, považujem za prekvapivé a znepokojivé, keď sa štátny úrad modlí za spásu duší a oslavuje konverzie. Za jedinú skutočnú garanciu náboženskej slobody totiž považujem sekulárny štát, ktorý sa v duchu ústavy neviaže na žiadne náboženstvo ani ideológiu.
