Autor je sociálny antropológ, pôsobí na FSEV UK
Na summite premiérov visegrádskych krajín 24. novembra v Košiciach slovenský premiér Eduard Heger daroval svojmu maďarskému partnerovi Viktorovi Orbánovi šál s nápisom Slovakia. "Všimol som si, že Viktor Orbán má starý šál, preto som mu dnes daroval nový," dôvodil Heger.
Viktor Orbán sa predtým na futbalovom zápase maďarskej reprezentácie objavil so šálom, na ktorom bola mapa historického Veľkého Uhorska s územiami, ktoré dnes patria iným štátom vrátane Slovenska. Na Orbána kriticky reagovali Rumunsko, Chorvátsko a Ukrajina, aj slovenský či český ministri zahraničia. Odvtedy sa vyrojilo množstvo názorov, čo chcel Viktor Orbán šálom povedať.
Keď si odmyslíme kľúčové vysvetlenie, že ide o prejav trianonskej traumy, hoci podľa Orbána ide "len o futbal", komentátori pomenovali viaceré témy. Zahŕňajú otázky povojnovej stability, najmä vo svetle aktuálnej ruskej agresie proti Ukrajine, témy pamäti, kolektívnej viny a odpúšťania, ale šál sa mal týkať aj odoprenia európskej podpory Maďarsku pre deficit právneho štátu. Viacerí argumentovali potrebou pragmatického prístupu: v EÚ existujú otázky veta, napríklad pôžička Ukrajine, a teda Hegerov pokus o vtip je namieste.

Pre túto úvahu je zaujímavá otázka kto, ako, kedy a prečo na Slovensku voči Viktorovi Orbánovi zvyšuje hlas, mlčí alebo vtipkuje. Ako pripomeniem nižšie, nejde totiž primárne o nacionalizmus či nebodaj revíziu hraníc ako sa na prvý pohľad zdá. Problém je hodnotový. Najprv však pohľad do nedávnej histórie.
Pred pätnástimi rokmi
Na výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 2009 sa o "súkromnú" návštevu Komárna pokúsil vtedajší maďarský prezident László Sólyom. Viktor Orbán sa vtedy chystal na víťazné ťaženie dunajským bazénom a dalo sa čakať, že predvolebný rok v Maďarsku bude narábať aj s emočným dôsledkom trianonského mieru.