Od času, čo sa premiér Heger rozhodol, že namiesto ufrflanej SaS si radšej budú koaličné strany hľadať podporu na pokútnych adresách, sa musíme zaoberať straničkou Život a jej legislatívou.
Zatiaľ sa hovorilo o jej návrhu na zníženie trestov za ekonomickú trestnú činnosť, pokuse o rozbitie Budajovej roboty ohľadom ochrany lesov a pozornosť si vyslúžil aj pôvodne kotlebovský návrh na zákaz vešania iných ako štátnych vlajok na úradné budovy, čo sa vžilo ako opatrenie proti dúhovým zástavám.
Najdesivejšie čítanie je „školský zákon“, ktorý sa zaoberá mravnou výchovou detí a mládeže. Našťastie dôvodová správa k tomuto dielku odpísanému od Orbána, ktorý sa zase inšpiroval u Putina, poskytuje niekoľko úsmevných momentov.
Zákon sa snaží v zásade zatajiť deťom a mládeži, že existujú ľudia s inou ako väčšinovou sexuálnou orientáciou a rodovou identitou. A chce to dosiahnuť reguláciou školských materiálov, internetu (veľa šťastia!), mediálneho priestoru aj zákazom prístupu združení zaoberajúcimi sa témami LGBT+ do škôl.
Argumentuje tým, že v poslednom čase sa my, ktorí si myslíme, že LGBT+ ľudia patria do spoločnosti a ich existenciu nemienime tajiť ani deťom, škaredo posmievame všetkým, ktorí majú „odlišný názor“.
A keďže „sú vystavení verejnému lynčovaniu a zosmiešňovaniu“, treba zákonom zaviesť prísnu ochranu detí. Ako? Presne tak to znie z odôvodnenia, že deti majú byť chránené, lebo niektorým dospelákom sa iní dospeláci posmievajú.
