ZKH píše: Nedopadlo to ako vždy. SNG je krásna a výnimočná

Tento týždeň som zažila krásny moment. Stála som v strede zrekonštruovanej galérie a bola som šťastná.

V poslednom čase máme málo možností byť pyšní, byť hrdí a šťastní. Valí sa jedna zlá správa za druhou, no ja sa chcem dnes venovať tej dobrej.

Keď som chodievala celé detstvo po nábreží, Bratislava nenávidela premostenie Vladimíra Dedečka. Aj moji rodičia mi často hovorili - je to hnusné, škaredé. Najlepšie by bolo to zbúrať. Nemysleli si to len obyvatelia, ale aj mnohí architekti.

Vladimír Dedeček: Slovenská národná galéria v Bratislave. (zdroj: FOTO - ARCHÍV SNG)

Premostenie vzniklo ešte v časoch, keď sa na verejné budovy robili kvalitné architektonické súťaže a zo štyroch projektov to vyhral práve ten Vladimíra Dedečka.

Výstavba sa začala v roku 1969 a nikdy sa z neho nestalo to, čo Dedeček plánoval. Chcel čierny mramor, skončilo sa to bridlicou. Obklad premostenia mala byť mozaika, potom chceli travertín a skončilo sa to len kovovými lamelami. Aj finálne farby vyberal zo vzorkovníka, kde mal na výber len tri voľby - vybral teda bielu a červenú.

Trvalo to 21 rokov, kým sme sa dožili rekonštrukcie premostenia a celej galérie. Chceli sme to inak, no nedopadlo to ako vždy. Dopadlo to lepšie, ako by ktokoľvek z nás na začiatku dúfal - budova národnej galérie je národná, európska a nevídaná.

Detaily sú prepracované, premyslené a precízne. V budove uvidíte geometriu, návrat k pôvodnému zámeru Dedečka.

Premostenie zažíva rehabilitáciu, ktorú si zaslúži. Vyzerá krásne a som si takmer istá, že je to nový budúci office, v ktorom bude vznikať aj tento newsletter. S výhľadom na Dunaj dostala Bratislava novú verejnú lodžiu a krásny priestor.

Zrekonštruované priestory SNG, ktoré budú slúžiť ako výstavný priestor. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

V galérii nájdete haly, sály, priehľady a výhľady. Nájdete tam staré aj nové - ukradnutý balkón rovno na vodných kasárňach. Jeho zábradlie doniesli zamestnanci galérie v 50. rokoch z búračky Csákyho paláca na nábreží a zachránili ho.

Nájdete tam aj hranicu, kam až vystúpila hladina vody pri povodniach v roku 1850. Uvidíte lietajúce schodisko, krásne schodiská, grandiózne výstavné miesta s krásnym svetlom. Je tam kino, je tam všade krása. A netradične - ako jedna z mála budov v centre - sa pozerá celá na Dunaj.

Možno to znie banálne, pretože takto by mala vyzerať každá rekonštrukcia. Lenže nie je. Vždy krčíme plecami a povieme si, aspoň nejako sa to urobilo. Nevadí. Zväčša sa tešíme, že sa ukradlo len trocha a že sa to zvládlo aspoň nejako.

To pri SNG neplatí a treba sa za to poďakovať riaditeľke Alexandre Kusej a celému tímu, ktorý s ňou na tom sedem rokov robil. Ešte v roku 2019 sme robili s Alexandrou Kusou rozhovor - chýbali im peniaze na interiér, počas vlády Smeru im likvidačne škrtli rozpočet a riaditeľke hrozilo odvolávanie.

Dnes sme s Alexandrou Kusou sedeli v novej galérii, ministerka Laššáková už medzičasom sedí v parlamente a galéria nakoniec má peniaze aj na chod, aj na interiéry.

Pohľad na zrekonštruovaný interiér v SNG. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

Možno by sme si konečne mohli povedať aj to, aká je dôležitá kontinuita inštitúcií. Počas rekonštrukcie sa podľa riaditeľky Kusej vystriedalo 12 ministrov kultúry a každý mal o galérii inú, svoju vlastnú predstavu. Lenže v SNG sa nevystriedal tím a na rekonštrukciu dohliadli. Ani to nie je vôbec samozrejmé.

Mala som v živote to šťastie, že som pracovala aj v hodnotných a krásnych budovách. RTVS vlastní budovu televízie aj rozhlasu - obe sú krásne, obe sú vzácne, obe by potrebovali niekoho, ako je Alexandra Kusá.

Hulvátske prerábky, počas ktorých som zažila aj také absurdity ako natieranie travertínu lacnou sivou farbou či natieranie bielych stĺpov na krikľavo zelenú, ma bolia dodnes.

Prístup SNG by si zaslúžili všetky verejné budovy. Vkus, citlivosť, odvahu aj precíznosť by si zaslúžila aj rozhlasová pyramída, aj zbúraný Istropolis. Zaslúžili by si to ministerstvá, budovy polície, zaslúžilo by si to národné múzeum aj archív.

Pohľad na zrekonštruovanú SNG z nábrežia. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

SNG sa otvára v nedeľu. Otvorí sa na desať dní tak, aby ste mohli nasať atmosféru a pozrieť si tú krásu. V nedeľu má celý sprievodný program, pre deti aj dospelých.

Keď som v pondelok stála v strede galérie, kde sa dokončovali posledné veci, bola som dojatá. Šťastím, krásou a že keď sa spojíme, keď necháme robiť najlepších, tak dokážeme spraviť aj takúto fantastickú vec.

Už teraz je jasné, že galéria zmení aj celú Bratislavu. Takto významné a dobré rekonštrukcie pritiahnu ľudí, ktorí tam chcú tráviť čas. Prídu na kávu alebo len tak s laptopom na lavičku.

Pridať sa už len musia páni z Carltonu, ktorí odmietli sprístupniť priechod z Hviezdoslavovho námestia. A pripojiť by sa ešte mohlo aj Staré Mesto, ktoré za sedem rokov starostovania pána Števčíka a pani Aufrichtovej nebolo schopné zbúrať malú schátranú garáž, ktorá tiež blokuje časť prístupu do SNG. No nič, aj to dotvára Slovensko. Aj to nám stále pripomína, že máme na čom pracovať.

Chcem vás preto poprosiť - ak máte najbližších desať dní čas, choďte sa pozrieť do Slovenskej národnej galérie. Nemusíte byť na to odborník na výtvarné umenie ani architektúru. Choďte si posedieť na nádvorí, dajte si kávu v popup kaviarni alebo sa len tak poprechádzajte. Budete sa chvíľu cítiť ako v európskej metropole.

Zrekonštruované Vodné kasárne v SNG. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)

A mne dovoľte sa tento týždeň v newsletteri poďakovať Alexandre Kusej - za jej odvahu, vytrvalosť a schopnosť bojovať za niečo, čo mnohí ani nevedia, že potrebujú.

Veľa sa dáva priestoru politikom, krikľúňom, rôznym bizarným postavám. Oveľa viac priestoru by pritom mali dostať ľudia, ktorí možno menej bombasticky, menej hlučne, ale oveľa podstatnejšie robia niečo pre našu spoločnosť. Ďakujeme.

Náš rozhovor s Alexandrou Kusou priamo v priestoroch novej galérie si môžete pozrieť tu.

Podcast týždňa: DOM o architektúre

Ak máte podobne ako ja radi architektúru, na Slovensku máme aj niekoľko podcastov o nej. DOM podcast sa už dávnejšie rozprával s Henrietou Moravčíkovou a Monikou Bočkovou o modernej architektúre, o Dunaji aj o kulturákoch na Slovensku.

A ak hľadáte tip na darček, Henrieta Moravčíková a Peter Szalay urobili krásnu knihu o Dome odborov, teda Istropolise - od vzniku až po smutné zbúranie. Ak ešte nemáte darčeky, Čierne diery a ich e-shop nikdy nesklamú.

Hudobná bodka: Stormzy

Občas zablúdim aj do vôd hiphopových. A hoci som už na niektoré žánre stará, Stormzy ma prekvapil a idem si ho celý týždeň. Dajte si jeho Hide and Seek z nového albumu This is what I mean aj vy.

Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste tridsiate tretie vydanie môjho newslettra ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi alebo na sociálnych sieťach. Dočítania opäť o týždeň.