Milé čitateľky, milí čitatelia,
ak ste prekonali nechuť k slovenskej politike a sledujete dianie v parlamente, mali by ste sa vzdať nádeje, že prípadné odvolanie vlády Eduarda Hegera ukončí agóniu, ktorou vládnutie Igora Matoviča a Borisa Kollára už mesiace je.
Ten stav, ktorý nás odpudzuje od samotnej politiky, bude pokračovať, len možno ju už nebudeme nazývať agóniou. V minulosti nám veľakrát pomohla voľba menšieho zla, lenže Matovič systematicky pracuje na tom, aby taká momentálne neexistovala.
Takže na jednej strane chápeme, že každý ďalší mesiac vlády "nepolitikov", ochotníkov a amatérov znásobuje devastáciu dôvery občanov v demokratické inštitúcie a verejných zdrojov. Zároveň všetkým, ktorí chcú chrániť tieto inštitúcie, dýcha na krk Robert Fico pripravený vládnuť s fašistami.
Vzhľadom na svoj priznaný vzťah k štúdiu Matovič zjavne nepozná mnoho historických paralel, takže dookola zneužíva jedinú historickú skúsenosť. Aj teraz prirovnal situáciu k tridsiatym rokom minulého storočia, keď predčasné voľby v Nemecku spôsobili príchod Hitlera. V minulosti porovnával svoju skúsenosť s verejnou kritikou s tým, čo prežívali Židia počas vlády nacistov.
Jeho porovnanie ani len nekríva, ale priamo sa váľa v blate, keďže práve Matovič do veľkej miery prispel k tomu, že voliči strácajú dôveru v štandardné politické strany a inštitúcie. Devastuje ich svojimi vystúpeniami, prekračovaním právomocí a svojimi vyjadreniami, ktoré nič neobjasňujú, neprinášajú riešenia, len chaos.
Populizmus povýšil na najvyššiu formu politickej existencie a pomaly takmer za jedinú. V tomto procese mal nerozlučného partnera Roberta Fica. A tak sú obaja osudovo prepojení aj v tomto procese.
Akákoľvek príčetná a štandardná sila musí najprv vystúpiť z Matovičovho matrixu, ale momentálne nevieme, že či v tomto hluku a chaose ich odkaz dorazí ku kritickej mase (s predpokladom, že taký odkaz majú).
Stále rezonuje aj nádej, že v kritických chvíľach sa časť spoločnosti dokázala rozhodnúť správne a postavila sa na stranu liberálnej demokracie. Táto nádej zomiera posledná, ale tiež má svoje zdravotné problémy.
Krajniakov puč
Pre niektorých je pomerne ťažké prijať, že pád vlády bol už dlhšie nezvratný najmä kvôli Matovičovi, ale vidia za tým vyššie sily. Napríklad Milan Krajniak za tým vidí progresívny puč.
"A povedal to aj napriek tomu, že za pád vlády sa chystal hlasovať aj poslanec Taraba, ktorý rovnako ako minister Krajniak bojuje proti progresivizmu a vo voľnom čase je navyše ešte aj členom vládnej koalície," píše kolega Samo Marec.
Dodáva, že ľudsky je tento stav úplná katastrofa. "Každý si hovorí, čo chce, a vôbec sa nezaťažuje tým, že je to v úplnom rozpore s realitou. A nad tým všetkým stojí Heger – to je premiér –, ktorý hovorí, že všetko sa darí. Akurát, že on nad tým nestojí a ani sa to nedarí."
Čítajte: Vláda, ktorá sa do dejín dostane ako najlepšia
Sekta to vyrieši
Ale predsa len sa tu vynoril niekto, kto má aj plány: Tvorivá spoločnosť. Ak by však jej plány nevyšli, tak tvrdí, že civilizácia skončí v roku 2036.
"Publikujú stovky videí s profesionálnou grafikou, organizujú celosvetové konferencie a na svojich webstránkach prezentujú známych odborníkov či pápeža. Popritom hlásajú, že za globálnym otepľovaním síce nie sú ľudia, ale ak nedôjde k zjednoteniu zeme, naša planéta môže byť už v októbri 2036 zničená," píše o tomto dezinformačnom zoskupení môj kolega Roman Cuprik.
Toto zoskupenie vie vyvolať dojem „veľkolepej celosvetovej organizácie, no jej členovia nevedia povedať, koľko ich vlastne je, nezverejňujú svoje financovanie a vraj ani nemajú vedenie".
Čítajte: Hlásajú koniec sveta v roku 2036. Profesionálna kampaň zmiatla expertov aj štandardné médiá
Na čo čakáme my?
Režisérka Mariana Čengel Solčanská sa počas adventu vo svojom texte zamyslela nad tým, pre koho sú dnes prispôsobené Vianoce a načo v tomto období čaká spoločnosť, keď hovorí o sviatkoch.
"Dnešné Vianoce sú prispôsobené rodinám s menšími deťmi. Televízny program, farby, ligot, koláče, sviečky, všetka tá radosť a vône pôsobia, že sú prednostne pre ne," píše Čengel Solčanská.
Zároveň dodáva, že práve preto Vianoce môžu byť kruté pre mnohých. "Starých, ovdovených, osamelých, bezdetných... Väčšina z nich je neviditeľná."
Čítajte: Vianoce nie sú pre neviditeľných
O mladých vdovách a vdovcoch
Kolegyňa Soňa Jánošová opäť ukázala svoju silnú autorskú stránku: ponorila sa do príbehov boja so smútkom a s ťažkosťami v kritických obdobiach. Rozprávala sa s ľuďmi, vdovami a vdovcami, ktorí prišli o svojho partnera v mladom veku.
"Dcéra má v očiach niečo podobné, ako mala moja žena. Má niektoré jej pohyby alebo drobné gestá, ktoré nemohla odpozerať. Je príjemné to znova vídať," vraví Pavol Hardoš. Jeho dnes šesťročná dcéra svoju mamu pozná iba sprostredkovane z rozprávania a fotografií, píše Jánošová.
Čítajte: Jeho žena zomrela krátko po pôrode: Prvý rok dcérinho života mám zahmlený
Ďakujem, že nás čítate aj v tomto chaotickom období.
Beata Balogová, šéfredaktorka denníka SME
