Pri slovách Dzurindu, že v prípade Spolu je na sneme „zďaleka nie bezvýznamnej strany“, sa môžeme aj zasmiať. Veď ten politický relikt javí známky života, len keď doňho štuchnú správcovia konkurznej podstaty, aby mohli skonzumovať zvyšky štátnych príspevkov a zvyšky potom odovzdali do zberných surovostí.
S dávkou veľkorysosti však môžeme dať Dzurindovi za pravdu. Ak už ničím iným, decembrový snem Spolu si môže nárokovať zápis do dejín ako symbolické dejisko rozšírenia politického osprostenia ďaleko za hranice dosiaľ vytýčené pracovníkmi OĽaNO.
Miroslav Kollár zdôrazňuje potrebu spolupráce, varuje pred nástupom extrémistov k moci Čítajte Prvé miesto venujme hostiteľovi Miroslavovi Kollárovi, ktorý sa snemu pýtal, ako má v parlamente hlasovať pri odvolávaní vlády. V opojení náhlym dojmom dôležitosti sa asi pozabudol, a tak ani nepredstieral, že hlavným hýbateľom jeho vedomia a svedomia nie sú voliči, ale strana – ktorú jeho voliči v roku 2020 predsa odmietli.
Keďže by to však bola hanba a nehoráznosť len v normálnej krajine, museli zúčastnení pritlačiť na pílu.
