Autorka je režisérka
Blížiace sa Vianoce sú jedným z pilierov našej schizofrénnej kultúry. Na jednej strane sa dojímame prianím skutočných hodnôt, lásky, rodinnej súdržnosti, svetového mieru a vtelením Boha do novorodenca, pričom v extrémnych prípadoch o tom dokonca spievame, na strane druhej si ideme krk vykrútiť v honbe za darmi.
Keby sme neplatili kreditkami, odvážal by denné tržby z Parndorfu konvoj kamiónov. Vianoce sa v našej kultúre začínajú deň po Dušičkách, vrcholia počas predvianočných zliav a končia sa dva dni pred Štedrým dňom, keď sa vianočné trhy vo všetkých slovenských mestách vo vzácnej symbióze zavrú. A tak ešte skôr, než sa deťom začnú zimné prázdniny a rodičia si vypíšu dovolenky, rozlieha sa v strede námestí iba buchot rozoberaných stánkov.
V dávnych časoch však Vianoce netvorilo nič z toho, čo považujeme za piliere dnešných sviatkov. Žiadne exotické ovocie, ozdobené stromčeky ani darčeky a Popoluška ako nevyhnutný podmaz k majonézovému šalátu s podkovičkou v trojobale. Čo teda naši predkovia na týchto sviatkoch vlastne videli?
Vonku mráz, bezfarebné krátke dni a čierne noci, mdlá strava, pach zvierat a začadených ohnísk, kašeľ pod nízkymi stropmi v nevetraných chalupách, neumývané telá trýznené hryzavými vlnenými hábmi. A za okenicami s napnutým pergamenom utesnenými kúdeľou nepreniknuteľná tma hemžiaca sa mágiou.
