Autorka je redaktorka českého Deníka N
„Tak to nie,“ povedala rezolútne kamarátka Soňa, skvelá mediálna manažérka, komentátorka a novinárka, hrdá Ukrajinka, hoci donedávna ruskojazyčná. Dnes dáva prednosť ukrajinčine alebo angličtine. Žije s dcérou v Prahe a s návratom čaká, kým prestanú na ukrajinské mestá lietať rakety.
Jej odmietnutie sa týkalo Loly. Mojej kamarátky z Ruska s tadžickými koreňmi. Mediálnej manažérky, komentátorky, matky malej dcéry, s ktorou utiekla pred Putinovým režimom do Prahy. S návratom čaká, kým Putin padne, umrie, utečie alebo ho zlikvidujú.
Prišla som za oboma s nápadom, nech napíšu svoj pohľad na škandál ruskej súkromnej televízie Dožď. Čo sa stalo?
Šanca hovoriť s inými Rusmi
Po ruskom útoku na Ukrajinu 24. februára sa redakcie mnohých ruských nezávislých médií rozpŕchli, najčastejšie do Gruzínska, Pobaltia, ale aj do Česka. Aj väčšina nezávislej opozičnej TV Dožď zamierila z Moskvy do Lotyšska.
Minulý týždeň jej Lotyši odobrali vysielaciu licenciu. Pre tých, ktorí nevnímali krehké vzťahy Lotyšov a ruských emigrantov v Lotyšsku, to bolo prekvapivé. Aj pre mňa. Uvedomila som si, že sa míňame aj s Rusmi, ktorí sú proti agresii. Ako Soňa s Lolou.
Podľa sociológov je v Rusku len asi pätnásť percent nadšených zástancov vojny. Sú však najhlasnejší, dostávajú najviac priestoru na obrazovkách, na sociálnych sieťach vytvárajú dojem všeľudovej podpory vojne.
V skutočnosti je to inak. V Rusku prevláda celonárodná ignorancia, strach z toho mať názor, angažovať sa, vyjadrovať sa či dokonca protestovať. Spravodlivé by bolo poznamenať, že za kritický postoj k vojne proti Ukrajine hrozí mnoho rokov v trestaneckej kolónii.
