Autorka je režisérka
Obloha bola čistá ako čerstvo vypratá plachta. Vzduch mrazivo priezračný.
V tú zimnú nedeľu sa Ľubka vyobjímala na rozlúčku s rodičmi, naložila do auta dve deti, za škatuľu maminých koláčov a demižónik domácej slivovice od otca.
Kým jej manžel vycúval z dvora, ona zamávala rodnému domu v presvedčení, že do zotmenia bude aj s rodinou doma v Bratislave – „na dolniakoch“.
Najskôr začalo snežiť len tak riedko, romanticky. Potom sneženie hustlo, vločky oťaželi, už z nich boli riadne chumáče. O niekoľko kilometrov ďalej už pre chumelicu nebolo vidieť na cestu. Premávka bola čoraz pomalšia, až kým nezastala úplne. Cez cestu bol vzpriečený kamión.
Tak sa teda otočili a skúsili to inou trasou, no všade bolo veľa iných áut, ktoré sa vracali po víkende do hlavného mesta, čoraz viac snežilo a začalo sa stmievať. Kolóna áut postupovala pomalšie a pomalšie, cesta už mala len jeden pruh vyjazdený autami. Bola tma a snežilo tak, ako ešte nikdy.
Keď sa zdalo, že situácia je už dosť nepríjemná, auto zastalo a odmietlo naštartovať. Obklopili ich vodiči z áut za nimi. Zasnežení, vystresovaní, unavení. Pár otázok, pár dobrých rád.
Jeden sa po chvíli vrátil s bandaskou, aby im dolial trochu benzínu. Nepomohlo. Chlapi okolo auta dlho nečakali. Bez výstrahy a bez komentárov zdvihli auto aj s posádkou a odložili ho do jarku za hradbu snehu, mimo vyjazdených koľají.
Teraz už ostali celkom paralyzovaní, bez možnosti sa odtiaľ dostať. Prúd áut vedľa nich sa znovu dal do pohybu. Pomalého, potom pomalšieho, no nakoniec takisto zastali.
Deti v aute plakali. Bolo im zima. Motor nenaskočil, kúrenie nefungovalo. Muž neúnavne riešil rébus nefunkčného motora. Všade tma a okolo len tichá hrôza valiaceho sa snehu.
