Autor je teológ a publicista
Aj povrchnejšie štúdium historických prameňov spojených s pôsobením Ježiša Nazaretského naráža pri otázke jeho politickej angažovanosti na niekoľko významných prekážok. Známe sú Ježišove výroky odmietajúce politické ambície súdobého židovstva vrátane politickej emancipácie a zmeny postavenia židov v Rímskej ríši, no už menej vieme o tom, ako si Ježišovi poslucháči a nasledovníci predstavovali politické dosahy jeho kázania.
Z viacerých biblických pasáží doplnených mimo kánonických svedectiev sa však dozvedáme, že Ježiš odmietal politický aktivizmus a vyslovene sa staval proti akýmkoľvek politickým ambíciám. Pravdepodobne ich ako súčasť politiky považoval za prekonané nástroje usporiadania spoločnosti a usilovne do svojej smrti kázal o potrebe inej kvality života.
Záhadné odpovede o jeho kráľovstve, o Božom kráľovstve, o kráľovstve jeho Otca otvorili priestor na špekulácie a zároveň sa stali jedným z podstatných prvkov neskoršieho cirkevného učenia o vzťahu spoločnosti a politického života.
Kde je vchod do raja
S určitosťou vieme, že Ježiš nepovažoval politické ambície za vrchol svojho snaženia. Nikdy žiadne nemal, od nikoho nežiadal, aby sa zúčastňoval na politickom živote Rímskej ríše a okupovanej židovskej provincie. V textoch a správach dokumentujúcich jeho kazateľské pôsobenie sa pri zmienkach o politike stretávame s odmietaním a neustálym zdôrazňovaním dočasného trvania politických spoločenstiev a výkonu autority.
