Autorka je sociálna antropologička, pracuje v Sociologickom ústave SAV
Slovensko má nové oficiálne protokolárne miesto – Hrob neznámeho vojaka.
Takéto pietne miesta môžu mať veľký význam pre pozostalých. O mnohých obetiach vojny ich blízki nevedia, kde a ako zahynuli. Pamätníky sa tak pre nich môžu stať dôstojným miestom na smútenie a spomínanie.
Od poslednej vojny, v ktorej zomierali naši spoluobčania, však uplynulo sedemdesiatsedem rokov a je otázne, či za zabitými otcami, synmi a milými má ešte kto smútiť. V tomto zmysle prišiel pamätník príliš neskoro. Ako hovoria Angličania o oneskorených a slabých gestách, too little, too late (primálo a prineskoro na to, aby to malo zmysel).
Pamätníky však neslúžia len ako miesta, kde môžu pozostalí zapáliť sviečku. Sú nástrojom, ktorým sa vytvárajú symboly a hodnoty.
