Ako rád hovorí náš akože predseda vlády, dobré správy nesmú zaniknúť. A to ani vo víre udalostí, keď sa otriasa vláda a Juraj Šeliga nevie, či sa skôr ujať praktickej mediátorskej činnosti, alebo tvoriť teoretické podklady pre vykonávateľov politických rozhodnutí.
V utorok sa totiž okrem neudalosti v podobe odkladu hlasovania o dôvere vláde stala aj naozajstná udalosť. Ústavný súd rozhodol vo veci takzvaného probankrotového balíčka a napočudovanie mu nestačilo, že ho z čistého srdca zrodil milovaný minister všetkého a presadil ho vlastným bagrom bez ohľadu na následky.

V stručnosti povedané, Ústavný súd sa odvážne podujal nabúrať slovenský ústavnoprávny úzus, takzvanú Cabajovu doktrínu, podľa ktorej „parlament môže robiť všetko okrem detí“. Presnejšie povedané, robiť to môže, ale nemal by to robiť až tak vulgárne a likvidovať pri tom štát tak intenzívne.