ZKH píše: Štedrá večera môže byť aj bez Matoviča

Športka na volebnom lístku

Zatiaľ čo sa snažím vysvetliť českým kolegom, čo sa u nás stalo, nestihla som ešte pád vlády spracovať.

Vytrhnutá demisia z rúk kancelára prezidentky Špačeka je novinka aj pre nás, ktorí si pamätáme štrnásť rokov podávania demisií dozadu. Vzhľadom na to, že mi neprislúcha komentovať politiku, ostáva mi len skonštatovať, že dnes cítim najmä zástupnú hanbu. Taxikár, ktorý ma viezol z parlamentu, nechcel veriť ničomu, čo som mu hovorila. Krútil hlavou a opakoval, že to musia byť nejaké žarty.

A hoci by sa všeličo dalo napísať, vyberám si dilemy, ktoré majú dnes poslanci. Otvorene sa hovorí, že väčšina poslancov koalície sa už nikdy v živote nedostane do parlamentu a toto je ich posledná šanca, ako zarobiť peniaze.

Ak sme sa zmierili s myšlienkou, že v parlamente sedia nezamestnateľní ľudia bez perspektívy, niekde sa stala chyba. Ak je jedna z hlavných premenných, že parlament vytrvá čokoľvek a vypočítavame ročný zárobok poslanca, o ktorý by prišiel, je načase zodpovedať si otázku, koho vlastne krúžkujeme a volíme. Kto sedí v parlamente? A čo tam robí? Ak chcú ľudia hrať loto, bolo by lepšie, keby to nepraktizovali na volebných lístkoch.

A ostáva nám hádam aj taká nudná túžba: vráťme sa k normálnej straníckej politike. Štruktúry, členovia, nejaká normálna vnútrostranícka diskusia. Pomôže to všetkým - občanom, aj politikom.

Ako sa rozprávať?

Cez víkend som dostala na instagrame otázku - ako sa rozprávať so spodinou (antivaxeri, proruskí dezinformátori)? Odpovedala som, že začať treba predovšetkým tým, že ľudí nebudete volať spodina, a na tomto prvom kroku trvám.

Keby sme však odstránili nešťastnú formuláciu, týchto otázok dostávam v tieto dni veľa. Ľudia majú obavy z toho, ako to bude počas sviatkov doma vyzerať, ak s rodinou nemajú spoločné už takmer nič. Mnohí hovoria o vojne na Ukrajine, o LGBTI právach, o očkovaní a covide.

Tento týždeň som odchádzala z pracovného stretnutia so skupinou ľudí. Každý z nás má úplne iné pozadie aj povolanie. Stretávame sa často, no vlastne netuším, či sú veriaci, aký majú názor na interrupcie ani koho volili. Neviem, čo si myslia o Igorovi Matovičovi, neviem, či sú východniari alebo z Bratislavy. Pre našu prácu to nie je podstatné. Ani pre naše spoločné životy. Je možné, že keby sme sa chvíľu rozprávali o nejakých výbušných témach, našli by sme presne to, čo nás rozdeľuje. Ale je to podstatné?

Premýšľala som nad tým, čo poradiť ľuďom. Ako prežiť dva týždne v kuse v dome, kde sa nedá zhodnúť ani na základných faktoch. A mám pre vás jedinú odpoveď - láskavosťou a spoločnými témami. Moji rodičia síce nie sú antivaxeri ani fanúšikovia Putina, ale nemáme na všetko rovnaký názor. Ani s mojimi súrodencami si nemyslíme o niektorých dôležitých témach to isté.

Pri Štedrej večeri nemusíte rozoberať Ukrajinu

Výskumy hovoria, že väčšinou z ľudí hovorí strach. Sú výskumy, ktoré idú aj ďalej - čím viac klesá HDP v niektorých regiónoch, tým viac sa ľudia prikláňajú k extrémizmu. Ak toto lepšie človek pochopí, ľahšie sa mu bude existovať v jednom dome s kýmkoľvek, kto má iný názor.

A vôbec - musíte sa pri Štedrej večeri rozprávať s rodičmi o Ukrajine? Musí človek riešiť na Vianoce situáciu vo vláde? Spomínajte, varte spolu, choďte na prechádzku a navštívte babku. Venujte sa tomu, čo je nové v meste, ako sa má farár a komu sa narodilo dieťa.

Bart Brandsma je filozof, ktorý sa venuje polarizácii. Jeho teória hovorí o skupinách ľudí v spoločnosti - pusher, joiner, silent, bridger a scapegoat. Každý z nich sa v polarizácii nejako správa a má úlohu. A väčšina z nich núti práve tých, čo sú ticho, aby si vybrali stranu. Depolarizácia spoločnosti tkvie v priblížení sa k stredu - hovorí o empatii, ale najmä o vypočutí.

Brandsma zdôrazňuje, že každý človek bez výnimky má túžbu, aby ho niekto vypočul. A ak sa vám to podarí a začnete ho skutočne počúvať, dokážete rozlúsknuť aj podstatné otázky, ktoré týchto ľudí trápia. Brandsma hovorí, že pre lepšiu diskusiu sa každý z nás musí vzdať konceptu my verzus oni.

Deeskalovať

Nie každá diskusia má zmysel. Výskumy a skúsenosti facilitátorov hovoria, že ak sa diskusia nevedie správne, môže dopadnúť opačne - ešte odlišnými názormi, ešte polarizovanejšou spoločnosťou.

Veľmi dobre a obsiahlo o tom hovorí Dušan Ondrušek z PDCS. Vo svojej prednáške hovorí o rôznych technikách aj o svojich skúsenostiach - začína príbehom, ako v 90. rokoch medioval stretnutie skínov a anarchistov, ktorí sa nebezpečne bili v Bratislave na Mierovom námestí (dnes Hodžovo).

Načítavam video...

Keď pôjdete na sviatky domov, premyslite si, či chcete nejakú debatu facilitovať, a či ju dokážete aj vy viesť férovo, neemotívne, a konštruktívne. Často totiž my sami robíme argumentačné fauly pri vysokom tepe.

Ale môžete si premyslieť aj to, či nemôžete s rodinou neriešiť problémové témy. Či je naozaj vo vzťahu s rodičmi najpodstatnejší ich názor na politiku. A či sa nedá stráviť ten čas aj produktívnejšie. Z celého srdca vám želám deeskalované Vianoce a sviatky.

Podcast týždňa: Ako sa rozprávať

Hidden Brain je mimoriadne zaujímavý podcast na rôzne témy. Neposkytne vám priamu odpoveď, ale viacero zaujímavých a rôznych pohľadov na danú problematiku.

Prečo sa niektoré konverzácie končia hádkou a neporozumením? Ako ich viesť lepšie a kvalitnejšie? A ako nechtiac neuraziť alebo nezraniť druhého v debate? Na slovách záleží, vypočujte si Why conversations go wrong, veľa vám to dá.

Aj dnes mám pre vás tip na knihu. Srdcovú knihu. Po dlhých desaťročiach konečne vychádza v slovenskom preklade fantastická kniha Narodila som sa pod šťastnou hviezdou od Eleny Lackovej.

Bola to prvá autorka, ktorá písala v rómskom jazyku, v roku 1968 spoluzakladala Zväz Cigánov-Rómov, bola členkou Spolku slovenských spisovateľov a ako prvá Rómka v roku 2001 dostala štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra III. triedy.

Narodila som sa pod šťastnou hviezdou je unikátna kniha. Je to hlboký a veľmi vzácny pohľad na rómsku kultúru, na dejiny Rómov na Slovensku, tradície, hodnoty. Po toľkých rokoch som šťastná, že konečne vychádza aj v slovenskom vydaní. Určite ju nezmeškajte.

Playlist týždňa: Vianoce s Hektorom

Možno viete, možno nie, ale už niekoľký rok fičí môj vianočný playlist najlepších vianočných piesní s názvom môjho psa. Ideme do vianočného finále, ak chcete štyri hodiny neotravnej vianočnej nálady, tu je playlist aj pre vás.

Hudobná bodka: All I want for Xmas is you

Mariah Carey hrá všade, ale jazzovú verziu All I want for Christmas ste možno ešte nepočuli. Jamie Cullum urobil skvelú verziu, ktorá je trocha menej obohraná a otravná. Šťastné a veselé vianočné finále!

Ak ste sa dostali až sem, dočítali ste tridsiate štvrté vydanie môjho newslettra ZKH píše. Ak sa vám páčil, budem rada, ak ho budete šíriť aj medzi ďalšími ľuďmi alebo na sociálnych sieťach. Dočítania opäť o týždeň.