Keď sa začiatkom roka Slovensko naplno dozvedelo o existencii detských gangov a prekvapivej krutosti, ktorú môžu generovať, vyrojili sa odborníci na výchovu a detskú psychológiu. Vari najhlučnejšie a najviac zo srdca za nich prehováral Boris Kollár.
Ten od ministra vnútra Mikulca žiadal rázne riešenia a chcel meniť zákony tak, aby deti, ktoré iné šikanujú, „skončili v reedukačných centrách až do svojej dospelosti“.
Pomerne presne tak vyslovil všeobecne akceptovanú predstavu o polepšovniach.
Miestach, do ktorých treba zlé deti zatvárať na tak dlho, ako to len ide. Majú v nich byť pod zámkom, v prísnom režime a ideálne ďaleko od iných ľudí. Žiaľ, Kollár ani iní mudrlanti to nemysleli len s ohľadom na obete detských gangov, ale aj s ohľadom na vlastný pokoj a dokonalé skratky.
