George Bush. FOTO - REUTERS
Nebude to len vinou drzosti médií, ale aj tým, že ľudia rozprávajú len tak, ako im to médiá umožňujú. Nadobúdam dojem, že v istých debatách (dokonca aj medzi ľuďmi, ktorí už o filozofii čosi počuli) akoby sa účastníci navzájom mlátili kyjakmi po hlavách a hádzali po sebe chúlostivými termínmi, akoby to boli kamene.
Žarty bokom
Typickým príkladom v Taliansku je debata, kde stoja proti sebe na jednej strane takzvaní "teo-cons", ktorí obviňujú laické myslenie z "relativizmu", a na druhej strane niektorí predstavitelia laického myslenia, ktorí nazývajú svojich protivníkov "fundamentalistami".
Čo možno vo filozofii označiť ako "relativizmus"? To, že naše predstavy o svete nezahŕňajú jeho celistvosť, ale vždy sú to pohľady z nejakej perspektívy a každý z nich obsahuje zárodok pravdy? Boli a sú takí kresťanskí filozofi, ktorí sa prikláňali k tejto teórii. To, že tieto predstavy nie sú hodnotené termínmi pravdy, ale termínmi zhodnými s historicko-kultúrnymi požiadavkami? Toto v istej svojej verzii "pragmatizmu" podporuje aj taký filozof, ako je Richard Rorty. To, že všetko, čo poznáme, je relatívne vo vzťahu k známemu svetu? A sme pri starom dobrom kantizme. To, že každý predpoklad je pravdivý iba v danej paradigme? Nazýva sa to "olizmus". To, že etické hodnoty sa vzťahujú ku kultúram? Na to prišli už v sedemnástom storočí. To, že neexistuje skutočnosť, ale iba jej interpretácie? Tak hovorí Nietzsche. Uvažuje sa o myšlienke, že ak nie je Boh, všetko je dovolené? Nihilizmus a` la Dostojevskij. Uvažuje sa o teórii relativity? Žarty bokom.
