Autor je riaditeľom Kancelárie pre rómske iniciatívy Nadácie otvorenej spoločnosti, predsedom Európskeho rómskeho inštitútu pre umenie a kultúru a členom Európskej rady pre zahraničné vzťahy a ASPEN inštitútu
Keďže európske domácnosti sa pripravujú na nedostatok energie, Ilie Vasilescu, stavebný robotník z Ialomity v Rumunsku, zúfalo očakáva, že si bude musieť vybrať medzi vykurovaním svojho malého domu a platením študijných nákladov syna.
Vasilescu, podobne ako tisíce iných, trpel ťažkosťami počas pandémie a skôr ako sa mohol tešiť z finančného oživenia, čelí teraz zime pre energetickú krízu.
Je znepokojujúce, že Vasilescu je v lepšej pozícii ako vyše 422-tisíc domácností, ktoré sú v Rumunsku podľa odhadov neformálne alebo nelegálne pripojené do elektrickej siete. A na dne sociálno-ekonomického rebríčka je desať percent rómskeho obyvateľstva Európy, ktoré vôbec nemá prístup k elektrickej energii. Patrí medzi najzraniteľnejších ľudí starého kontinentu. Tretina je nezamestnaná a 43 percent je pracujúca chudoba.
Pri rokovaniach o zaistení bezpečnosti dodávok energie a jej nižších cien nesmú európski lídri zabúdať na tých, ktorí ich podporu potrebujú najviac. Mnohí z 35 miliónov občanov EÚ (približne osem percent obyvateľstva Únie), ktorí sa v roku 2020 snažili udržať svoje domovy dostatočne teplé, nie sú pripravení na túto zimu, keď sú ceny údajne desaťkrát vyššie v prípade Nemecka a Francúzska, najväčších európskych hospodárstiev, a v celej Európe sú rekordne vysoké.
História zaostávania
Chudobných opakovane tlačili ku dnu európske vlády a EÚ. Počas finančnej krízy bolo prioritou podporiť „príliš veľkých, aby zlyhali“, zatiaľ čo tí príliš malí, aby boli dôležití, museli trpieť v dôsledku úsporných politík.
