Na rozlúsknutie neriešiteľných situácií kedysi existoval boh zo stroja, ale románopisci, scenáristi a ďalší škrabáci pre potešenie čitateľov a diváčok vymysleli desiatky nových viac či menej umných fígľov a postupov, ako hrdinov zahnať do núdze a potom ich z nej vyslobodiť.
Sulík: Proti obvineniam Matoviča z korupcie zvažujem právne kroky Čítajte Niekedy sa autori v núdzi uchýlia aj k spätnému vyhláseniu časti udalostí za sen, napríklad pri oživovaní Bobbyho Ewinga. Agatha Christie vo Vražde Rogera Ackroyda zasa spopularizovala menej kostrbatú metódu nespoľahlivého rozprávača. Ten dôverčivého čitateľa vodí za nos a potom mu šplechne do tváre pravdu.
A práve do roly nespoľahlivého rozprávača sa nám vžil aj Richard Sulík. Po odchode z koalície mu nikto nerozumel, od „konštruktívnej opozície“ sa dopracoval k odvolaniu vlády, ale po schválení rozpočtu, ktorý dlho kategoricky odmietal, zrazu žiari.
A zmätených divákov upokojuje, že ich mesiace klamal, aby dosiahol odchod ministra financií. To je... svojské.
