V čase pribúdajúceho svetla si môžeme dovoliť aj trochu odstupu a optimizmu v pohľade na spoločnosť a politiku. Posledné dva roky sme strávili sledovaním manierov a nápadov Igora Matoviča. Azda nie je predčasné povedať, že aj tento čas nás naučil istým schopnostiam.
Pripusťme, že sa neučíme len ako jednotlivci, ale aj ako spoločnosť. Napríklad, keď sa protestovalo v uliciach slovenských miest po vražde Kuciaka a Kušnírovej, veľa sa hovorilo, že Slovensko si spomenulo na lekcie z protimečiarovského vzopätia či dokonca z Nežnej.
Robert Fico sa čudoval vytlačeniu odznakov cez noc a organizácii, ktorú viedli najprv študenti a potom aktivisti z rôznych miest. Neverí totiž na občiansku spoločnosť, iba na partokraciu a vonkajšieho hýbateľa v podobe zahraničných sponzorov.
Uprel tak spoločnosti schopnosť použiť znalosti a známe scenáre vo chvíli, keď je to potrebné, a konať ako jedno telo.
Neveril, že spoločnosť si lekcie pamätá a vie ich aktivovať. Namiesto chystania koncertu nachystať demonštráciu. Tak, ako ukrajinskí civili dokázali v čase núdze obrátiť domáci bar na výrobne zápalných bômb.
