Autor je prekladateľ a publicista
Keď sme tento rok boli na prehliadke brnianskej vily Tugendhat, povedali nám, že strom, pod ktorým Klaus s Mečiarom vyrokovali rozdelenie Československa, potom do roka odumrel. Ak to aj nie je pravda, mala by byť.
Pre mňa sa však Československo naozaj skončilo až o niečo neskôr, konkrétne – symbolicky – 17. novembra 1993.
SME 30 rokov Slovenska
- Tento text je súčasťou projektu SME 30 rokov Slovenska. Všetky texty o míľnikoch slovenskej histórie nájdete v tomto rozcestníku, alebo si môžete otvoriť interaktívnu verziu: SME 30 rokov Slovenska.
Práve vtedy totiž futbalová reprezentácia, už pod označením RČS, teda reprezentácia Česka a Slovenska, odohrala svoj posledný medzištátny zápas v Belgicku. Ak chcela postúpiť na majstrovstvá sveta v USA, potrebovala vyhrať, lenže Ľuboš Moravčík kopal všetky rohy rovnako a ani Peter Dubovský nič nevymyslel.
Zápas sa skončil 0 : 0, a tak sa skončila nielen reprezentácia, ale aj Československo. Vtedy večer som v posteli plakal, hoci najmä preto, že to bol 499. medzištátny zápas československej reprezentácie a ja som z akéhosi dôvodu považoval za mimoriadne dôležité, aby tých zápasov bolo aspoň päťsto.
Proti, proti, proti
K slovenskej ústave sa viaže niekoľko slávnych fotiek; na jednej z nich si Vladimír Mečiar podáva ruku s Ivanom Gašparovičom, niektoré sú ešte horšie. Nie sú to najlepšie osobnosti a neboli to ani najlepšie dôvody. Podozrenie je, že sa to s nami vlečie aj naďalej.
