Dobré správy nie sú celkom mediálny žáner. Zvlášť v našej krásnej domovine vieme, že Slovákovi je len vtedy dobre, keď je mu dobre zle. Žáner však nepustí, keď na sklonku roka bilancujeme, medzi haldami skazy, biedy a utrpenia podchvíľou narazíme aj na jagavý diamant (alebo aspoň stratenú perleťovú črienku).
O to cennejšie je, keď sa táto dobrá správa týka doslova životných záujmov, medzi ktoré bezpochyby patrí energetická bezpečnosť. Keď totiž Rusko zaútočilo na Ukrajinu a na západe Európy sa začalo uvažovať o odrezaní od ruských energosurovín, z najrôznejších dôvodov zaznievali varovania pred apokalypsou.
Dalo sa to pochopiť zo strany Kremľa, kde si tí pomalší môžu naozaj myslieť, že Európa za blahobyt nevďačí vlastnému umu, ale sibírskym fosíliám. Povážlivejšie to bolo od domácich hospodárskych a politických elít. Zatiaľ čo kapitánov priemyslu mohli motivovať úprimné osobné záujmy, u politických to je povážlivejšie.
Podstatné je, že prakticky žiadny čierny scenár sa nenaplnil. Naozaj.
