Nespornou udalosťou roka je Putinova vojna. Pohľadom zo Slovenska môžbyť aj udalosťou milénia, keďže najškaredšie scenáre majú potenciál vrátiť dejiny pred 1. máj 2004.
Ak obídeme energetiku, kde popri vojne k budúcnosti výrazne prehovorí aj „green deal“ – respektíve to, čo z neho zostane –, tak vedzme, že jediné, čo Európu drží v bezprecedentnej jednote, je ukrajinská politika Bidena.
Ak sa nalomí (relevantne, nie jeden trumpistický pozmeňovák v Kongrese), posun roztrhne Európu desaťkrát viac než Irak. Na strane sankcií a dodávok zbraní totiž nezľavia ani o piaď Poliaci, Balti, Fíni, Švédi, Česi atď.
Naopak, „vyváženejšiu“ ruskú politiku začne hlásať zrejme celé stredomorské krídlo na čele s Macronom (azda až na Španielov) aj Rakúsko. A kdesi uprostred bude vajatať – ako obvykle – Nemecko, čo je konfigurácia, v ktorej Slovensko môže skončiť len v bezvedomí.
