Tak znela prognóza, ktorá sa medzi sviatkami už neodbytne napĺňa. Indícií pribúda toľko, že do komentárovej skratky sa zmestí iba zlomok.
Hitom dní je filipika, že SaS vôbec nezmätkovala. Premety a saltá, ktorým prestávala rozumieť i divá sviňa, iba dôsledne sledovali strategickú prioritu zvrhnúť Matoviča. My na príjme sme iba nepochopili, že vymeniť rozpočet za hlavu ministra financií sa nedalo bez vyslovenia nedôvery Hegerovi.
Ak odhliadneme od nejasnosti, ako sa dá „odpoveriť“ minister už raz odvolanej vlády, keďže v ústave sa o tom nepíše nič (odhliadnuť môžete, autor je právny diletant), celkom prípadná je otázka na Sulíka, či hlava Matoviča je trofej natoľko vzácna (povedzme ako Stanleyho pohár), že jej zisk pardonuje všetky budúce konzekvencie.
Tými – určite aspoň teoreticky – hrozí rok bezvládia tu a teraz. Naša „polykríza“ je totiž modelová situácia, keď kompetencie, ktoré už vykonávať nesmie (ani s dobrozdaním prezidentky) môžu vláde, čiže krajine, chýbať až fatálne.
