Kto si v marci 2020 myslel, že pri novozvolenej skladbe parlamentu sa bude ďalej vychyľovať nerovnováha liberálneho a konzervatívneho sveta, bola to ešte budúcnosť videná cez zaparené sklo.
To, čo sa stalo v tomto smere na Slovensku odvtedy – a najmä počas roka 2022 –, určite prekonalo vyše dva roky staré predstavy a už tie stáli na určitej tendencii.
Isté je, že sa mení slovenský konzervativizmus samotný, ako aj to, že protesty proti liberálnej demokracii majú dnes len vďaka nepochopeniu slova „liberálna“ skvelý potenciál poslať súčasný politický systém do dejín.
Je pravda, že v tom nie sme sami. Súmrak demokracie takej, akú sme ju pred tridsiatimi tromi rokmi chceli v celej sovietskej sfére vplyvu, možno konštatovať už pred rokmi v Maďarsku a Poľsku, jedinú výnimku z tejto sféry predstavuje Česko.
Predovšetkým v Poľsku nastal príklon ku konzervativizmu takého typu, že dochádza ku kolízii s ľudskými a občianskymi právami.
Keby nebolo poľského postoja k vojne na Ukrajine, ktorý už mesiace prehlušuje demontáž poľského právneho štátu a z toho vyplývajúcu zrážku s Úniou, naďalej by odtiaľ prúdili len správy ako sprísnenie potratových zákonov, vyhlásenie non LGBTI+ zón v obciach a úvahy o tom, či skôr z Únie vystúpia, alebo ich bude ďalej tlačiť smerom k právnemu štátu. Tak ako dnes tlačí Maďarsko.
A čo sa medzitým stalo s nami?
