Hľadať pozitíva v novoročnom prejave Eduarda Hegera je taká trýznivá disciplína, že občania so sebamučiteľskými ambíciami si hneď skraja roka môžu odškrtnúť jedno splnené predsavzatie. Pravda, život má byť ťažký.
Teda, môžeme oceniť, že sa aspoň trochu vyhol časovej kolízii s prezidentkou, ktorej je tento žáner na Nový rok vyhradený. Napríklad taký Andrej Danko nebol schopný ani len tohto minima. Ale tam sa v zásade dobré správy končia.

Ešte stále nominálny predseda vlády, ktorému vyjadril parlament nedôveru, totiž zlyháva v téme, ktorú si sám vložil do štítu, totiž úcte. Voči faktom, vkusu, funkcii, ktorú, žiaľ, naďalej zastáva, a najmä voči občanom.
Istým spôsobom azda možno považovať za pozitívum, že to od neho nie je zlý úmysel. On je skutočne presvedčený, že sa občanom prihovoril zdvorilo, citlivo, slušne, kriticky aj povzbudivo, slovom štátnicky.