Prezidentka Zuzana Čaputová udelila štátne vyznamenania a ako zvyčajne sa spustili hodnotenia rozmanitého stupňa príčetnosti aj slušnosti.

Práve o slušnosti budeme vedieť, že prestala byť len slovom, keď nič neotrávi navýsosť pozitívnu chvíľu, v ktorej hlava štátu vyznamenáva „najväčšie bohatstvo Slovenska“.
Napríklad vyznamenania pre bývalého prezidenta Michala Kováča sú mimoriadne dôležitým gestom a odkazom. V časoch, keď Vladimír Mečiar vládol bezohľadne a autokraticky, nebola žiadna maličkosť postaviť sa mu na odpor. S tým Mečiar vôbec nepočítal a prekročil ešte aj tú čiaru, ktorú zväčša dodržiavala mafia: jeho pomsta zasiahla prezidentovho syna.
Po únose Michala Kováča mladšieho prezident vystúpil s prejavom v televízii a v očiach sa mu leskli slzy, no aj tak sa nepoddal.
Rakúsko označilo únos za teroristický čin spáchaný štátom. Tento vred Slovenskej republiky zatiaľ slovenské súdy neošetrili, hoci obžaloba existuje od roku 2000.
Zatiaľ možno len súhlasiť, že Michal Kováč sa významne pričinil o zachovanie demokracie na Slovensku. A že demokracia je krehká nádoba, si treba pripomínať hoci aj denne.
Prezidentka udelila štátne vyznamenania a Igor Matovič dal pri tej príležitosti najavo, že kým sa jeho osoba nachádza vo verejnom priestore, bude otravovať vzduch. Predviedol zvyčajné defilé nevzdelanosti a tupého uplatňovania číro straníckeho prístupu.