Úvod je odťažitý, ale z bilančných hodnotení končiaceho Zemana je pozoruhodné toto. Veľa vecí v Česku vraj mohlo dopadnúť normálnejšie (lepšie?), keby iné ústavné orgány využívali voči prezidentovi vlastné kompetencie.
Napríklad Babiš nedal kompetenčnú žalobu na Ústavný súd ČR, keď Zeman odmietol odvolať z funkcie ministra, ktorého on ako premiér navrhol. Alebo Senát „sa zľakol“ ústavnej možnosti previesť v prípade zdravotnej neschopnosti hlavy štátu (ktorá mu nedovoľuje zastávať úrad ani „z postele“) niektoré z právomocí dočasne na šéfa Senátu.
Podobné čosi sa dnes rysuje aj na Slovensku, len v opačnom garde. Prezidentka má nielenže právomoc, ale (systémovo) takmer povinnosť zrušiť – po istom čase, ktorý by nemal byť dlhší než krátky – poverenie už odvolanej vlády. To je logika parlamentarizmu, bez dôvery sa vládnuť nemôže.
